Odborník hovorí, že nešlo o pokus o prevrat, ale skôr sa skloňuje slovo povstanie.
Spojené štáty zažili niečo, čo sa ešte nikdy predtým v ich histórii nestalo. Demonštranti násilne vtrhli do Kapitolu na protest vymenovania Joea Bidena za prezidenta. Výsledkom sú štyria mŕtvi. Amerikanista za tým vidí aj Donalda Trumpa, ktorý svojich podporovateľov výdatne burcoval. Odmieta však, že by išlo o pokus o prevrat alebo sa v USA schyľovalo k občianskej vojne.
„Prezident Trump vyzval svojich priaznivcov, aby tiahli na Kapitol. Navyše im pôvodne sľúbil, že pôjde s nimi. Cieľom bolo presvedčiť republikánskych zákonodarcov, aby necertifikovali výsledky prezidentských volieb,“ povedal na úvod Jan Beneš z Ostravskej univerzity.
Keďže niektorí demonštranti boli ozbrojení a dokonca sa našli aj výbušniny, je na mieste otázka, či nešlo o pokus o prevrat. Odborník však tlmí vášne. Keby sa oň naozaj pokúsili, vyzeralo by to úplne inak.
„Nešlo o pokus o prevrat, keďže to nebola nijako koordinovaná akcia. V právnickej terminológii sa v nasledujúcich dňoch bude najskôr skloňovať slovo povstanie (insurrection),“ myslí si Beneš.
Takmer polovica republikánskych voličov vniknutie do Kapitolu podporuje
Mnohí politici, komentátori, ale aj odborníci po celom svete vyčíňanie demonštrantov odsudzujú. Prekvapivé sú však výsledky rýchleho prieskumu, podľa ktorého značná časť voličov Republikánskej strany práveže takéto konanie schvaľuje.
„V čerstvom prieskume yougov 45 percent republikánskych voličov vyjadrilo podporu vniknutiu demonštrujúcich do Kapitolu. Tvrdé jadro Trumpových priaznivcov mu zostane verné práve a vďaka včerajšku,“ ozrejmil Beneš.
Rozpoltenosť americkej spoločnosti sa tak aj po prezidentských voľbách stále viac prehlbuje. Podľa odborníka má Joe Biden iba jednu možnosť, a to prísť so zásadnými reformami, ktoré radikálne zlepšia život a životnú úroveň veľkého množstva Američanov. Vraj aspoň takto môže „prebrať“ časť voličov Donaldovi Trumpovi.
„Ale to tvrdé jadro, krajnú pravicu, už nikto nepresvedčí. Inak je dosť možné, že v priebehu pár rokov sa na scéne objaví ešte schopnejší populista a demagóg ako Trump a USA podstúpia ešte väčšia zaťažkávajúcu skúšku,“ predpovedá Beneš.
Trump vtiahol hoaxy z okraja spoločnosti do centra diania
Významnú úlohu v situácii, v ktorej sa nachádzajú Spojené štáty, zohralo nekontrolovateľné šírenie dezinformácií a hoaxov, a to aj zo strany samotného Trumpa a jeho blízkych ľudí. Veľkú náchylnosť veriť nepravdám majú totiž práve republikánski voliči.
„V porovnaní s regiónom strednej Európy či so Slovenskom Američania celkovo nie sú náchylnejší veriť dezinformáciám či hoaxom. Prieskumy však ukazujú markantný rozdiel medzi demokratmi a republikánmi. Práve republikáni sú omnoho náchylnejší veriť dezinformáciám či konšpiračným teóriám,“ vysvetlila Dominika Hajdu, odborníčka na oblasť dezinformácií z mimovládnej organizácie Globsec.
A situácia sa podľa odborníčky zhoršila práve za vládnutia Donalda Trumpa, ktorý ich z okraja spoločnosti vtiahol priamo do centra diania.
„Trump ich využil ako nástroj politickej moci - prostredníctvom svojich sociálnych sietí a vyjadreniami pre médiá cielene spochybňoval demokratické inštitúcie, v posledných mesiacoch napríklad kredibilitu volieb, a podporoval polarizáciu či rozpoltenosť spoločnosti,“ ozrejmila Hajdu.
„Pre svojich sledovateľov tak prispel k vytvoreniu alternatívnej reality a presvedčeniu, že demokratickému systému sa nedá veriť a že existuje nejaká pomyselná ‚druhá strana‘, ktorá podvádza, pracuje na jeho zvrhnutí, či dokonca ‚ukradla‘ voľby. Vyvrcholilo to zasadnutím 6. januára, pred ktorým navádzal svojich podporovateľov na protesty, používaním fráz typu ‚budeme bojovať‘ a ‚nikdy sa nevzdáme‘,“ doplnila.
Dezinformácie v kombinácii so sociálnymi sieťami môžu vyvolať násilie
Najväčším problémom falošných správ je ich včasné zastavenie, aby sa masovo nezačali šíriť prostredníctvom sociálnych sietí. Napríklad Twitter, prostredníctvom ktorého dosluhujúci americký prezident najčastejšie komunikuje, mu viackrát označil jeho príspevky ako nepravdivé.
„Pri prezidentovi Spojených štátov to nie sú jednoduché rozhodnutia, pretože ide o lídra jednej z najmocnejších krajín sveta. Na jednej strane svet musí vedieť o postojoch prezidenta USA, na strane druhej je dobré, že platforma, cez ktorú sa vyjadruje, dáva verejnosti najavo, že jeho vyjadrenia nie sú v poriadku, pretože majú obrovský vplyv,“ uviedla Hajdu.
Zároveň dodáva, že sociálne siete zlyhávajú pri iných používateľoch, ktorí takéto správy vypúšťajú do sveta.
„Sociálne siete, najmä Facebook, pravidelne zlyhávajú v odstraňovaní takéhoto obsahu medzi menej známymi používateľmi, vrátane radikálov a dezinformácií či hoaxov, ktoré podporujú nenávisť k nejakej skupine ľudí alebo sú nebezpečné pre zdravie človeka,“ dodala.
Môžeme tak povedať, že zmes dezinformácií spolu s využitím sociálnych sietí môžu viesť k násiliu? Odborníčka hovorí, že áno.
„Za posledné roky existuje mnoho prípadov násilia a útokov založených na nepravdivých informáciách, útok na budovu Kongresu, v deň, keď mal Kongres potvrdiť víťazstvo legitímne zvoleného kandidáta na prezidenta, bol jedným z nich,“ uzavrela Hajdu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
