Ľudia blízki Smeru a Hlasu pritom končia v putách.
Slovensko zažíva obrovskú revolúciu. Zatýkajú sa bývalí vrcholní funkcionári polície či štátnej moci, búrka sa odohráva aj v súdnictve a rad dokonca prišiel na oligarchov, o ktorých sa už roky písalo, že sú napojení na politikov.
Napriek tomu vládne strany, ktoré podľa všetkého úplne rozviazali ruky orgánom činných v trestnom konaní, preferenčne klesajú a naopak, opozičné strany, ktoré sa doteraz podieľali na moci, v súčte rastú.
Z pohľadu na posledný prieskum od agentúry Focus pre TV Markíza vyplýva, že Hlas so Smerom majú 53 kresiel a v teoretickej rovine by im stačil iba jeden silnejší spojenec a pokojne by mohli zostaviť vládu.
Na dôvetok, s treťou opozičnou stranou ĽSNS majú dohromady až 71 poslancov, čo je len päť kresiel od krehkej parlamentnej väčšiny. Treba však dodať, že spojenectvo týchto troch subjektov je nateraz vylúčené pre rôzne politické animozity.
Čo sa to deje na politickej scéne?
Otázkou teda je, prečo sme svedkami takéhoto (nečakaného) javu na politickej scéne. Odborníci poukazujú na viaceré dôvody. Jeden z hlavných je, že mnohí ľudia už nedôverujú štátu a tomuto systému. Navyše, voliči prepadli mantre, že všetci politici sú skorumpovaní.
„Ľudia prestávajú veriť v systém, keďže sa po 30 rokoch ukázalo, že sme mafiánskym štátom. Čiže voliči, ktorí volia Smer alebo Hlas, si to vyhodnotia tak, že je úplne jedno, ktorá politická strana je vo vláde, aj tak sú všetci skorumpovaní," povedala na úvod politologička Viera Žúborová.
Problémom je aj to, že voliči nevnímajú politikov komplexne. Stačí im jedna emotívna téma, s ktorou sa stotožnia a prehliadajú ostatné prešľapy.
„Voliči sa chcú čo najviac vyhnúť informáciám, ktoré narúšajú ich predstavu o danej strane. A toto ich potom vedie k tomu, že dôverujú len správam, ktoré im ich predstavu potvrdzujú," vysvetlil sociológ Martin Slosiarik.
„Ak je pre voliča dôležité, aby politik povedal, že je proti migrantom a USA, iné veci, vrátane korupcie, ho zaujímať nebudú," uviedol príklad politológ Radoslav Štefančík.
Pandémia poriadne zamiešala kartami
Kartami poriadne zamiešala aj pandémia. Veľké policajné manévre, z ktorých by mohla preferenčne ťažiť práve koalícia, výrazne prekrývajú nepopulárne opatrenia a obmedzenia.
„Covid odkryl nekompetentnosť vlády, čo sa týka profesionálneho výkonu funkcií. Nebyť koronavírusu, tak Igor Matovič má vďaka čisteniu štátu od mafie aj 30 percent," myslí si Žúborová.
Navyše, na pandémii, teda na jej spochybňovaní, sa snažia priživiť aj antisystémové strany.
„Ľudia, ktorí sledujú správy dennodenne majú niekedy problém pochopiť, čo sa na Slovensku vlastne deje. A čo potom bežný človek, ktorý má svoje starosti? Preto, keď mu zo situácie vyplynie, že všetci štandardní politici sú skorumpovaní, tak sa utieka k antisystému. A Kotleba je jeden z tých, ktorý hlása, že nastolí poriadok," vysvetlila Žúborová.
Pre časť voličov je tým pádom nepodstatné, že predsedu ĽSNS neprávoplatne odsúdil súd alebo to, že strana neprináša reálne riešenia pre ľudí. Momentálne ich totiž hnevajú obmedzenia a všetko ostatné ide bokom.
Najväčší nešvár voliča - krátka pamäť
Pandémia plní ešte jeden účel. Popri nej ľudia veľmi rýchlo zabudnú na prešľapy predošlých vlád, v ktorých mal najväčší podiel zodpovednosti Smer, ale aj politici, ktorí sú momentálne v Hlase.
„Veľa voličov má krátku pamäť, niektoré škandály si spoja len s Robertom Ficom a Petra Pellegriniho budú považovať za korupciou nepoškvrneného," uviedol Štefančík.
Politologička Žúborová na záver ešte upozornila, že žijeme vo veľmi dynamickej dobe a situácia sa môže rýchlo zmeniť.
„Strana, ktorá bude na konci dňa víťazom, buď bude pochádzať z antisystému, ktorý baží po nastolení poriadku alebo to bude veľmi pragmatický a vecný mainstreamový subjekt," uzavrela.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
