Odborníci prízvukujú, že za týmto stavom vlády je aj čosi iné ako samotný boj s koronavírusom.
Trom zo štyroch koaličných strán preferencie stagnujú alebo klesajú a traja z piatich oslovených si myslia, že Igor Matovič nezvláda vládnutie. Toto momentálne hovoria najnovšie prieskumy verejnej mienky, z ktorých vyplýva otázka, či už niekoľko mesiacov trvajúca pandémiu nezačína vláde lámať krk.
Odborníci sa zhodujú na tom, že sčasti za to môže aj boj s koronavírusom a s ním súvisiace nepopulárne opatrenia, ale za vytváraním negatívneho obrazu stojí aj čosi iné.
Čo hovoria dáta?
Podľa poslednej sondáže agentúry AKO pre týždenník Trend až 60 percent ľudí odpovedalo, že Igor Matovič nezvláda vládnutie.
„Je to zhruba podiel preferencií vládnych strán a tých všetkých ostatných. Dá sa tak povedať, že čiastočne je to aj odrazom polarizácie,“ povedal na úvod šéf AKO Václav Hřích.
Zároveň upozorňuje, že treba však pozerať aj na dobu, v ktorej agentúra zhromažďovala dáta.
„Po prvej vlne boli názory ľudí pozitívne, prevládal euforický pocit, že sa všetko zvládlo a všetko je v poriadku. A teraz, keď je situácia oveľa horšia ako na jar, tak majú ľudia pocit, že to vláda opäť nezvláda. A tomu zodpovedajú aj čísla,“ vysvetlil Hřích.
V praxi to teda znamená, že čím dlhšie budú prevládať problémy s koronavírusom, tým viac budú ľudia frustrovaní a odrazí sa to aj na preferenciách vlády, ktorá ako jediná prijíma ťažké rozhodnutia.
OĽaNO pre pandémiu trpí najviac
Aj ďalší prieskum
agentúry Focus pre TV Markíza
ukazuje, že koaličné strany majú problém udržať si svojich podporovateľov. Najsilnejšej vládnej strane OĽaNO v podstate od volieb neustále padajú preferencie a za deväť mesiacov hnutie stratilo až desať percent voličov.
Sme rodina zasa padá k prahu zvoliteľnosti a Za ľudí sa nad túto hranicu nevie ani dostať. Je však za týmito prepadmi len pandémia? Podľa odborníka sa treba poobzerať aj po iných dôvodoch.
„Padnémia a schopnosť alebo neschopnosť ju správne manažovať má najväčšie dôsledky na OĽANO práve preto, že je to ‚premiérska‘ strana. Pritom nejde len o samotné opatrenia, ale aj o spôsob komunikácie týchto opatrení. Preferencie Za ľudí sa v podstate od času ako A. Kiska odišiel z aktívnej politiky, zásadne nezmenili, to teda znamená, že tu samotná pandémia nemá na preferencie strany takmer žiadne jasnejšie viditeľné dôsledky,“ ozrejmil sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
V prípade Sme rodina je podľa odborníka situácia trochu zložitejšia.
„Jedným z dôležitých faktorov poklesu Sme rodina je samotný vznik strany Hlas, ktorá prezentuje podobne silnú sociálnu agendu. Zároveň sú tu však aj viaceré kauzy B. Kollára v posledných mesiacoch, ktoré tiež pravdepodobne negatívne vplývali na výšku preferencií. A keďže táto strana významne stojí na svojom predsedovi, tak aj jeho nútená odmlka po havárii môže mať za následok nižšie preferencie,“ doplnil Slosiarik.
Z vládnych strán rastie len SaS
Jediná koaličná strana, ktorá rastie, je Sloboda a Solidarita. Za jej rastom mnohí vidia tzv. opozičný postoj voči vlastnej vláde.
„Nenazval by som to nevyhnutne opozičným. Ten postoj je ‚iný‘, aký prezentuje premiér a v tomto zmysle sa viac triafa do očakávaní ľudí. Mám na mysli to, že klesá podpora celoplošných opatrení, ktoré nerozlišujú situáciu z hľadiska naliehavosti zavedenia takýchto opatrení, či už z hľadiska geografického, alebo napr. aj otvárania alebo zatváranie určitých sektorov hospodárstva. A v neposlednom rade je to aj forma komunikácie, ktorú premiér používa voči SaS a osobne voči R. Sulíkovi. Tým, že vo svojej komunikácii premiér používa emocionálne zafarbené slová, stráca napísané svoj vecný rozmer, a zároveň vyvoláva aj silnú emocionálnu protireakciu ľudí,“ priblížil sociológ.
Bez „korony“ by sa vláde celkom dobre žilo
Aj politológ Radoslav Štefančík sa prikláňa k názoru, že nielen pandémia stojí za znižovaním popularity vlády.
„Ak by sme si odmysleli koronu, tejto vláde by sa nemuselo vôbec zle žiť. Smer sa rozpadol, Fico je za zenitom svojej politickej kariéry, chlapci z NAKA si robia svoju robotu, chápadlá sudcovskej mafie postupne odpadávajú, šéf pravicových extrémistov je jednou nohou za mrežami. Už len zvládnuť pandémiu a bolo by im sveta žiť,“ myslí si Štefančík.
„Najväčší problém je však v tom, ako sa táto politická elita správa. Politické nominácie, papalášske maniere, vnútrokoaličné spory, ale trebárs aj podvody s diplomovkami, to všetko dnes negatívne vplýva na vnímanie tejto koalície verejnosťou. Pritom stačí tak málo. Vládnuť tak, ako to kedysi sľúbili svojim voličom,“ uzavrel politológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
