Pozrite si aj historický prehľad, ktorý prezident bol „najštedrejší".
Zuzana Čaputová omilostila muža s marihuanou, teraz sa môže postarať o svojich chorých rodičov a sestru. Takto v skratke sa dá popísať posledná milosť prezidentky, ktorú udelila len pred pár dňami. Zaujímavým faktom je, že túto právomoc za vyše roka využila už osemkrát. Na druhej strane, jej predchodca Andrej Kiska siahol za celé funkčné obdobie po tejto možnosti o dva razy menej.
„Nestúpol len počet udelených milostí, ale aj počet žiadostí o milosť. Za prvý rok v úrade Andreja Kisku prišlo do prezidentskej kancelárie 694 žiadostí o milosť, kým počas prvého roka pôsobenia prezidentky Zuzany Čaputovej sa počet žiadostí zvýšil na 1543," vysvetlil rozdiel v počte udelených milostí hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Kto áno a kto už nie?
Ako sa teda prezidentka rozhoduje, komu milosť udelí a komu nie? Do úvahy berie množstvo faktorov, ako je napríklad zdravotný stav či aktuálna životná a sociálna situácia odsúdeného. Prihliada aj na jeho rodinu.
„Odbor legislatívy a milostí prezidentskej kancelárie žiada posudky od sociálnych úradov, samospráv, skúma zdôvodnenia rozhodnutí súdov, zaujíma sa o život páchateľa pred spáchaním trestného činu a jeho pohnútky a motív. Prezidentka posudzuje aj to, či výkon trestu pôsobí na páchateľa výchovne, a tiež jeho schopnosť vrátiť sa do normálneho života a byť prínosom pre rodinu, deti aj pre celú spoločnosť," doplnil Strižinec.
TIP: Polrok Matovičovej vlády: Tento minister skončí ako prvý, myslí si politológ
Udelenie milosti sa z pohľadu verejnosti môže javiť ako zasahovanie do nezávislého fungovania a rozhodovania súdov. Prezidentka to odmieta.
„Prezidentka v jednotlivých prípadoch zohľadňuje a v konečnom dôsledku zmierňuje tvrdosť trestu a pri rozhodovaní posudzuje aj to, či by ďalší výkon trestu ešte napĺňal jeho pôvodný zmysel," uviedol Strižinec.
So Zuzanou Čaputovou súhlasí aj odborník. Upozorňuje však na jednu zásadnú vec.
„Milosť je zásahom výkonnej moci do moci súdnej. Hoci je to zásah legálny, mal by byť výnimočný a mal by sa obmedzovať na prípady, kde zákon, ktorý musel uplatniť súd, je z nejakého „ľudského" dôvodu v konkrétnej situácii neprimerane tvrdý a hlava štátu ho môže zmierniť," uviedol Marián Giba, vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.
„Ide o pozostatok zo starého práva monarchických čias, keď panovník bol zároveň najvyšším sudcom. Keď v podmienkach republiky na mieste hlavy štátu panovníka nahradil prezident, zostala mu táto takzvaná prerogatíva hlavy štátu," doplnil Giba historický kontext.
Aj keď ide o pozostatok z dávnej minulosti, podľa kancelárie prezidentky má tento inštitút opodstatnenie aj v súčasnosti.
„Ak na udelenie milosti existuje adekvátny dôvod a pre daného človeka a jeho rodinu sa môže skončiť dlhoročná a bolestivá trauma, inštitút milosti má aj v súčasnosti zmysel," ozrejmil Strižinec.
Napriek viacerým milostiam za posledný rok, trend udeľovania od vzniku Slovenskej republiky výrazne klesá. Prví prezidenti Michal Kováč a Rudolf Schuster za svoje päťročné funkčné obdobie udelili desiatky milostí. Od nástupu Ivana Gašparoviča sa to však zmenilo.
„Do veľkej miery to závisí od prístupu a vnútorného nastavenia každého konkrétneho prezidenta. Milosť udeľuje sám, teda môže byť viac alebo menej ‚štedrý'," zhodnotil Marián Giba.
Amnestie nechcú udeľovať, ľudia si totiž pamätajú ešte tie Mečiarove
Okrem milosti môže prezident udeliť ešte amnestiu. Zuzana Čaputová sa už pred nástupom do funkcie vyjadrila, že žiadnu neudelí. Rovanký postoj mal aj jej predchodca Andrej Kiska.
„Milosť je vždy určená konkrétnej osobe a vzťahuje sa iba na ňu (a nie napríklad aj na jej prípadných spolupáchateľov), je to akt smerujúci voči konkrétnemu človeku. Amnestia je vymedzená druhovo, vzťahuje sa na určitý skutok a jej podmienky sú stanovené všeobecne, podobne ako pri právnej norme," vysvetlil rozdiel Marián Giba.
„Druhý rozdiel sa vzťahuje špecificky na Slovensko. Podľa našej ústavy môže prezident udeliť individuálnu milosť sám, no na udelenie amnestie potrebuje spolupodpis predsedu vlády alebo ním povereného ministra, inak by bola neplatná," doplnil Giba.
Naposledy amnestiu udelil ešte v roku 2013 Ivan Gašparovič, a to pri príležitosti 20. výročia Slovenskej republiky. Dotkla sa tisícov ľudí.
Vzťahovala sa na podmienečné aj nepodmienečné tresty za trestné činy z nedbanlivosti, ale aj úmyselné, do 18 mesiacov väzenia.
Najkontroverznejšie amnestie v ére samostatnosti však udelil „len" zastupujúci prezident Vladimír Mečiar v roku 1998. Touto právomocou ochránil únoscov Michala Kováča ml. Parlament ich však pred tromi rokmi zrušil.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
