Preferencie vládnym stranám skôr klesajú, výmikou je SaS.
Polrok Matovičovej vlády. Jej vznik, ale aj doterajšie pôsobenie poznačila celosvetová pandémia koronavírusu. Okrem COVID-19 sa na svetlo sveta vynorili aj viaceré kauzy. Odborníci nepredpokladajú, že koalíciu teraz čakajú lepšie časy. Skôr naopak.
„V prvom rade treba povedať, že to v žiadnom prípade nemali ľahké. Na druhej strane, ľahké to nemá momentálne žiadna vláda na svete, pretože azda niet krajiny, ktorá by s koronavírusom nebojovala. Ako pozitívne možno hodnotiť dosiahnuté výsledky, určite negatívne komunikáciu s verejnosťou," povedal na úvod politológ Radoslav Štefančík.
Matovič nie je zrkadlom celej vlády, niektorí ministri ho výrazne prevyšujú
Politológ sa nevyhol hodnoteniu ani premiéra Igora Matoviča, ktorému vytkol jeho najväčšie nedostatky.
„Igor Matovič do funkcie predsedu vlády zatiaľ nedorástol. Komunikačne pôsobí infantilne, pri mnohých kauzách pokrytecky, keďže pri problémoch hľadá vinu u druhých. Predseda vlády nemusí byť alfa samec, ale v každom prípade by to mal byť človek, ktorý stojí za svojim rozhodnutím bez ohľadu na to, aké emócie, pozitívne či negatívne, môže vyvolať u voličov," zhodnotil Štefančík.
Zároveň upozorňuje, že premiér nie je zrkadlom celej vlády. Práve kvôli tomu treba členov kabinetu posudzovať jednotlivo.
„Zatiaľ čo ministri ako Korčok, Kolíková, Naď a na moje prekvapenie aj Budaj si robia svoju robotu znamenite, niektorí ministri sú tam ako keby iba do počtu. O takej ministerke kultúry ani neviem, že existuje," dodal Štefančík.
Napriek ťažkej situácii to zatiaľ nevyzerá tak, že by sa pod niektorým ministrom triasla stolička. Tento stav sa môže čoskoro zmeniť, a to aj pod vplyvom stupňujúcej sa druhej vlny COVID-19.
„Osobne by som stavil na ministra zdravotníctva. Ani nie kvôli tomu, že by bol neschopný, ako skôr kvôli tomu, že ľudia majú celú pandémiu v zuboch. Takže sa bude hľadať obeť a tou môže byť práve minister zdravotníctva," myslí si Štefančík.
OĽaNO od volieb klesá, SaS naopak stúpa
Vysvedčenie vláde pravidelne dávajú aj voliči. Podľa prieskumov verejnej mienky sú trendy jasné. Najsilnejšia koaličná strana, ktorá vo voľbách získala takmer 25 percent, postupne stráca. V priemere od nej odišlo päť až sedem percent voličov.
„Strana OĽaNO získala veľkú časť svojich voličov v krátkom období tesne pred voľbami, podľa prieskumov to bolo od takmer všetkých konkurenčných strán. Lojalita nových voličov je vždy nízka, a preto je ich udržanie ťažšie. V spojení s náladami v súvislosti s koronakrízou a prvými zaváhaniami novej vlády je tento pokles prirodzený," vysvetlil šéf agentúry AKO Václav Hřích.
Ani druhá najsilnejšia koaličná strana nemá dôvod na úsmev. Sprvoti jej preferencie rástli, no neskôr prišiel pokles. Hlavným dôvodom podľa odborníka nie sú ani tak kauzy predsedu hnutia Borisa Kollára, ale vznik nového subjektu.
„Sme rodina po voľbách vďaka účasti vo vláde preferenčne získavala, pričom čiastočne oslovovala aj voličov neúspešných strán minulej vládnej koalície. Po vzniku strany HLAS-SD sa časť týchto voličov presunula od Sme rodina k novému subjektu a preferencie sa zreálnili," uviedol Hřích.
Jediná strana z koalície, ktorá naberá na sile, je Sloboda a Solidarita. Niektoré prieskumy jej dokonca dávajú raz takú silu, akú dosiahla vo volebnú noc.
„Strana SaS získala v novej vládnej koalícií posty, ktoré jej nedávajú až takú veľkú dávku mediálnej pozornosti, ako má OĽaNO alebo Sme rodina. Na druhú stranu jej ale dovoľujú sa istým spôsobom správať ako vnútorná názorová opozícia vládnej koalície, čo môže imponovať voličom, neželajúcim si návrat minulej vlády, ale nespokojným s niektorými krokmi tej súčasnej," myslí si Hřích.
A čo posledná a najmenšia koaličná strana Za ľudí? Mnohí špekulujú, keby sa voľby konali o pár dní neskôr, tak sa do parlamentu ani nedostane. Za pravdu tomu môžu dávať aj prieskumy, ktoré strane od volieb nenamerali nad päť percent.
Odborníci za najväčší problém dlhodobo považujú stiahnutie sa Andreja Kisku z politiky, keďže na neho bolo viazaných množstvo voličov. Podľa väčšiny straníkov sa situácia mala obrátiť zvolením novej predsedníčky Veroniky Remišovej. Prvé čísla ukazujú niečo iné.
„Strana Za ľudí krátko po voľbách stratila najmä komunikačne a po pár mesiacoch aj reálne svojho lídra, na ktorom mala postavenú svoju komunikačnú stratégiu. Nová predsedníčka strany, ktorej známosť a dôveryhodnosť v porovnaní s Andrejom Kiskom je oveľa nižšia, bude musieť vyvinúť enormné úsilie, aby túto „marketingovú" stratu dohnala," ozrejmil Hřích.
Väčšie kauzy ešte len prídu
Politický život v každej koalícii výrazne ovplyvňujú aj kauzy, ktoré sa nevyhnú žiadnej vláde. Aj Matovičova si už niekoľkými prešla, no žiadna sa výrazne nepremietla do preferencií. Treba očakávať, že tie väčšie už čakajú za dverami.
„Kvalitatívny rozdiel medzi Ficovou vládou a vládou Igora Matoviča určite bude, ale dozaista budeme svedkami aj toho, že mnoho problémov a káuz bude takmer identických. Už dnes sa totiž ukazuje, že kasta „našich ľudí" existuje aj v prípade aktuálnej vlády," myslí si politológ Radoslav Štefančík.
Koalíciu tak ani po ťažkom polroku nečaká ľahšie obdobie. Druhá vlna COVID-19 bude vytvárať ďalšie napätie v spoločnosti, a to nie len po zdravotnej stránke, ale aj po stránke ekonomickej. Veľkú rolu podľa odborníka zohrá aj to, ako vláda zvládne situáciu v školstve.
„Školy sú otvorené dva týždne, teraz sa otvárajú univerzity. Otázne len ostáva, dokedy. Nemožno vylúčiť tézu, že deti budú musieť sedieť opäť doma a s nim aj rodičia. Pre mnohých ľudí bude najdôležitejšia otázka, ako skĺbiť osobitný život s pracovným. Znovu bude rásť napätie, ktoré sa bude musieť niekde vyventilovať," uviedol politológ Radoslav Štefančík.
„Politiku bude určite okoreňovať Boris Kollár s jeho príhodami z predchádzajúceho života. Možno budú rásť pokusy slovenských oligarchov vrátiť sa k válovu a pohodlnému spôsobu života. Budú teda hľadať to najslabšie ohnivko v reťazi a tým je práve Sme rodina," doplnil.
Summa Summarum. Parafrázujúc Igora Matoviča zo začiatku volebného obdobia, „išiel som bojovať s „k" ako korupciou a do vienka som dostal „k" ako koronavírus," si teraz koalícia môže dopísať aj ďalšie „k" ako kauzy. Na druhej strane treba uznať, že ani boj s korupciou nie je za posledných šesť mesiacov márny. Mená niektorých zadržaných totiž vzbudzujú mierne povzbudenie do budúcna.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
