Siaha koalícia na ústavnú väčšinu? Jeden z prieskumov totiž Smeru, Hlasu a SNS v súčte nameral aj napriek masovým protestom podporu na úrovni 89 kresiel. Do hry však pri meraniach vstupuje jedna veľká premenná, ktorá mení prepočty mandátov od základov.
Najnovší prieskum Focusu nameral pre súčasnú koalíciu takmer ústavnú väčšinu. V čase vrcholiacich opozičných protestov, kedy na námestiach chodia desaťtisíce ľudí, to vládnym stranám prišlo vhod.
Výrazný nárast kresiel však spôsobilo vypadnutie hnutia Slovensko z parlamentu. Agentúra ho totiž merala ako koalíciu, keďže v takomto zoskupení kandidovalo v septembrových parlamentných voľbách. Na vstup do NR SR tak potrebovalo získať 7 percent. To sa však nestalo.
Kreslá si tak rozdelilo menej strán a najviac zákonite pripadlo tej najsilnejšej. Smer teda získal až 43 kresiel, Progresívne Slovensko 38, Hlas 35, KDH 12 a SNS s SaS po 11 mandátov. V súčte by tak súčasné koaličné strany podľa tohto prieskumu obsadili až 89 kresiel. Reálne ich majú 79.
„Tu je podstatné to, akým spôsobom sa do mandátov zarátava hnutie Slovensko. Ak by nekandidovalo v rámci koalície, tak pomery by sa oproti voľbám zmenili mierne v prospech vládnej koalície,“ uviedol šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
S hnutím Slovensko by teda mal Smer len 39 kresiel, PS 35, Hlas 33, hnutie Slovensko 12, KDH 11 a SNS s SaS po 10. Vo výsledku by koalícia disponovala 82 kreslami.
Aj agentúra IPSOS vo svojom poslednom volebnom modeli počíta s dvomi možnosťami. Ak by Slovensko, KÚ a Za ľudí kandidovali ako koalícia, do parlamentu by sa nedostali, keďže by získali len niečo nad 5 percent hlasov.
V takom prípade by mal Smer 47 mandátov, Progresívne Slovensko 39, Hlas 29, SaS 13, KDH 12 a Republika 10 mandátov. Aj keď by sa SNS do NR SR nedostala a vystriedala by ju Republika, Fico s Pellegrinim by mohli vytvoriť dvojkoalíciu s najtesnejšou väčšinou.
Ak by však Igor Matovič a spol. kandidovali ako jedna strana, v parlamente by obsadili 9 kresiel a Smer s Hlasom by mali v súčte len 71 poslancov, pričom SNS, ako sme spomínali, by skončila pred bránami Národnej rady.
Podľa sociológa z agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka sa preferencie strán od volieb výrazne nezmenili. Majú sa len prelievať v jednotlivých táboroch.
*šípkou si zvolíte rôzne možnosti
Na tejto izolácii oboch táborov nateraz nič nemenia ani masové protesty.
„Efekt opozičných protestov je možné pozorovať na náraste preferencií Progresívneho Slovenska, o ktorom sa dá povedať, že pri protestoch začalo zastávať líderskú pozíciu. To naznačuje, že protesty prispievajú najmä k mobilizácii voličov a voličiek opozície a zatiaľ nemajú výraznejší presah medzi elektorát strán Smer a Hlas,“ vysvetlil Pudmarčík.
Zároveň dodal, že voliči vládnych strán skôr počúvajú na tzv. chlebové témy:
„Zarámcovanie protestov opozície do podoby boja proti zmene trestného zákona a rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry môžu byť takýmito ľuďmi vnímané ako príliš abstraktné témy, ktoré ich životy nijako neovplyvnia, a preto ich môžu vnímať ako nedôležité.“
Aj podľa Martina Slosiarika je príliš veľká brázda medzi opozičnými a koaličnými voličmi.
„Myslím si, že politická scéna je z hľadiska základných blokov ,zamrznutá‘ a momentálne ešte voliči neprejavujú nespokojnosť tým, že by odchádzali od vládnej koalície,“ uzavrel.
Podrobné výsledky prieskumu od agentúry Focus si môžete pozrieť v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
