Druhá vlna je sprevádzaná odporom voči opatreniam aj dezinformáciami.
Druhá vlna nového koronavírusu zasiahla Slovensko plnou silou. Nakazených posledný mesiac výrazne pribúda a minister zdravotníctva Marek Krajčí varuje, že druhá vlna môže byť nebezpečnejšia.
Napriek tomu ostražitosť a disciplinovanosť ľudí klesá. Hlasnejšie sa ozývajú aj tí, ktorí s opatreniami a rúškami nesúhlasia. Týka sa to nie len Slovenska, ale aj zahraničia. V niektorých krajinách sa dokonca ľudia zhromaždili na námestiach a protestovali proti noseniu rúšok. Vláda musí v týchto dňoch aktívnejšie bojovať aj proti hoaxom, ktoré koronavírusovú nákazu zľahčujú alebo popierajú účinnosť rúšok.
Ľudia chcú žiť, ako pred epidémiou
Podľa sociológa Michala Vašečku je to prirodzený trend. Ťažko podľa neho očakávať od ľudí, že budú rovnako dôslední, ako boli v marci. Ľudia mali v lete chuť vrátiť sa k normálnemu životu. Za problematický považuje nočný život v mestách, ktorý išiel za hranicou toho, čo je považované za žiaduce. "Inak sa obyvatelia Slovenska, vo všeobecnosti, správali relatívne zodpovedne. Rozhodne boli v regióne strednej Európy i menej prijateľné prípady," myslí si Vašečka.
Priznáva, že odporcov opatrení viditeľne stúpa. Cítiť ich v bežnom živote, aj na sociálnych sieťach. Potvrdzujú to aj štatistiky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V apríli sa ľudí pýtali, či chcú, aby sa život vrátil do normálnych koľají aj za cenu, že viac sa ľudí nakazí koronavírusom. Kladne odpovedalo len 11,7 percenta opýtaných. Už o mesiac neskôr na rovnakú otázku odpovedala kladne takmer štvrtina.
Mení sa aj pohľad na karanténne opatrenia. V marci si 41,2 percenta opýtaných myslelo, že je potrebné dodržiavať karanténu tak dlho, kým trvá riziko ochorenia na koronavírus. V máji s tým súhlasilo menej ako 30 percent opýtaných.
Trend odmietania opatrení sa netýka len Slovenska. Proti rúškam protestovali aj ľudia vo Veľkej Británii, Španielsku či v Nemecku. Vašečka delí ľudí do štyroch kategórií: tých, ktorí rúška nespochybňujú a keď treba, nasadia si ich. Neobmedzujú sa však v iných oblastiach života a vedú spoločenský aj nočný život.
Ďalšia skupina sú ľudia, ktorí opatrenia aj rúška otvorene spochybňujú, no napriek tomu napĺňajú literu predpisov a nariadení. Väčšinou sa na sociálnych sieťach sťažujú a vzájomne podporujú vo svojom názore. Títo ľudia majú tendenciu zľahčovať ochorenie COVID-19.
Nasledujú ľudia, ktorí otvorene spochybňujú všetky nariadenia a nepodriaďujú sa im. Väčšinou veria hoaxom a konšpiračným teóriám. Vo svojich tvrdeniach zvyknú byť nekonzistentní. Poslednou kategóriou sú popierači vedeckých faktov o koronavíruse. Idú do konfliktu s ostatnými a často svoje teórie, hoci aj bizarné, vedia dať do konzistentných súvislostí.
Nachádzame sa v konšpiračnom pekle
Práve šírenie hoaxov je fenomén, ktorý je pri druhej vlne čoraz silnejší. Podľa Vašečku dramaticky nestúpa počet ľudí, ktorí veria hoaxom, no ich argumentácia sa zlepšuje a tým aj presvedčivosť.
"Na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorí podliehajú konšpiráciám. S veľkou dávkou zjednodušenia možno povedať, že je ich polovica. Je preukázané, že ľudia podliehajúci jednej konšpiračnej teórii majú tendenciu podliehať aj inej a naopak tí, ktorí vychádzajú z vždy overiteľných zdrojov, málokedy podliehajú hoaxom," vysvetľuje Vašečka.
Práve boj s hoaxami je v druhej vlne jednou z priorít aj Ministerstva zdravotníctva. Systematicky začali sledovať sociálne siete, sledujú najvirálnejší obsah s klamlivými tvrdeniami a vyvracajú ich.
Vašečka vníma, že sa čoraz viac politikov a novinárov venuje hoaxom, no zrejme je už neskoro. "Slovensko sa nachádza v konšpiračnom pekle, z ktorého sa budeme vyhrabávať veľmi ťažko," myslí si.
Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV poukazuje na to, že od začiatku epidémie boli v popredí epidemiológovia, infektológovia a ďalší z radov odborníkov. Ľudia, ktorí majú tendenciu dôverovať vede, sú aj častejšie ochotní dodržiavať nariadenia a tiež vykazujú väčšiu spokojnosť s vládou, ktorá sa najmä v prvej vlne opierala o rozhodnutia konzília odborníkov.
Ministerstvo myslí pozitívne
Rezort zdravotníctva situáciu nevidí tak kriticky. "Ľahostajný prístup je neadekvátny a väčšina populácie pristupuje k opatreniam zodpovedne a uvedomuje si riziká, ktoré ochorenie COVID-19 môže spôsobiť. Veríme, že zodpovednosť a ostražitosť budú medzi občanmi prevládať, tak ako tomu bolo v jarnom období," hovorí hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Efektívnosť rúšok demonštruje na skúsenosti z Pandemickej komisie. Medzi dvadsiatimi členmi sedel jeden infikovaný. V uzavretej miestnosti diskutovali vyše osem hodín. Všetci mali celý čas rúška a výsledkom bol ani jeden nový nakazený.
Ministerstvo pripomína, že rovnako ako v prvej vlne, aj dnes je nevyhnutné dodržiavať princíp R-O-R, teda rúška, odstup a umývanie rúk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
