Pavol Lacko dopodrobna rozoberá vybrané politické relácie, z ktorých mu vychádzajú zaujímavé fakty.
Pavol Lacko vedie projekt Demagog.sk, ktorý už roky skúma výroky politikov. Podľa štatistík mu vychádza, že naši volení zástupcovia zväčša hovoria pravdu, čo sa úplne nemusí zhodovať s pocitmi, ktoré panujú vo verejnosti.
Zdroj:
TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
Podľa akého kľúča si vyberáte relácie?
Dlhodobo sa sústreďujeme na televízne a rozhlasové relácie, teda, kde je miera spontánnosti politika na položené otázky čo najväčšia. Vyberáme si ich podľa toho, aby boli pestro zastúpené rôzne témy alebo rôzna odbornosť. Tiež podľa toho, aby boli zastúpení všetci relevantní politici v nejakom dlhšom úseku.
Za týždeň máme v médiách takýchto relácií viacero. Koľko ich stíhate overovať?
Štandardne sa v rámci týždňa zameriame na jednu reláciu a vyberáme si ju podľa toho, ktorá téma v tom danom čase hýbe spoločnosťou.
Poďme k samotným politikom. Spýtam sa to úplne laicky. Hovoria viac pravdu alebo viac klamú?
V prvom rade treba povedať, že Demagóg nehodnotí vôbec, či politici klamú alebo neklamú. Čo vieme povedať je, že či výrok politika je pravdivý, nepravdivý, zavádzajúci alebo či je neoveriteľný. Prečo nevieme povedať, či politici klamú? Nevidíme im totiž do hláv. Klamstvo predpokladá úmysel a my nikdy nevieme povedať, či oň išlo.
Keď má ale politik nepravdivé tvrdenie, tak klamal.
Nie. To, že politik použije napríklad nejaké nesprávne číslo, neznamená nutne, že ho použije vedome. Možno si ho len zle zapamätal, niekto mu ho zle povedal, ale to ešte neznamená, že vedome klamal. Len použil nesprávnu informáciu.
Niektorí politici viackrát použijú nesprávnu informáciu, aj v prípade, že im to oponenti alebo odborná verejnosť vytkla. Cítiť z toho účelovú politickú komunikáciu. Ani v takomto prípade nemôžete hovoriť o klamstve?
Vtedy sa dá povedať, že politik opakovane hovorí nepravdu. A zopakujem, nevidíme tomu politikovi do hlavy, preto nemôžeme povedať, že klame.
Rozumiem. Vráťme sa teda k pôvodnej otázke. Hovoria politici viac pravdu alebo nepravdu?
Keď si zoberieme čísla z debatnej sezóny 2017/2018, tak tri štvrtiny zo všetkých výrokov, ktoré sme overovali a vedeli overiť, boli pravdivé. Asi 18 percent bolo nepravdivých a 7 percent bolo zavádzajúcich. Myslím si preto, že nepravda a zavádzanie je zastúpená v oveľa menšej miere, ako sa možno mnohí z nás domnievajú.
Ako politici na vaše výstupy reagujú?
Začnem zoširoka. Spôsob, akým pracujeme v Demagógu, je taký, že si najskôr vyberieme reláciu a z nej faktické výroky. Prvé kolo overovania robia pre nás stážisti, potom si to pozrú experti, ktorí už majú s Demagógom skúsenosť a na záver si to pozriem ja. Keď tento celý proces prebehne, tak ešte pred publikáciou tieto tvrdenia s naším hodnotením posielame politikom, aby sa nám k tomu vyjadrili. Zdá sa nám to voči nim férové. A teda minimálne v posledných mesiacoch sa nám z ich strany nestalo, že by sme niečo zanedbali alebo že by sme uverejnili nejaké nepravdivé tvrdenie.
Snažia sa s vami politici aj diskutovať?
Jasné, deje sa to. Niekedy aj dlhšie diskutujeme o jednotlivých tvrdeniach či našom hodnotení. V tomto prípade platí metóda lepšieho argumentu. Ak sa na to pozriem od septembra, kedy sme analyzovali výroky piatich politikov, tak pri dvoch z nich sme si dlhšie vymieňali argumenty.
Keď porovnáte súčasnosť s minulosťou, tak sú politici argumentačne presnejší alebo ani nie?
Napríklad v sezóne 2016/2017 bol výrazne menší počet pravdivých výrokov z tých, ktoré sme overovali a vedeli overiť. Ďalšiu sezónu sa to o niečo zlepšilo. Ale z dlhodobého hľadiska je zlatým štandardom, že približne tri štvrtiny toho, čo politici povedia a my to vieme overiť, sa ukáže ako pravdivých.
Mohli by sme povedať, že v predvolebný a hlavne volebný rok politici menej hovoria pravdu?
Je to dobrá hypotéza, ale nemám dáta, ktoré by to vedeli potvrdiť alebo vyvrátiť.
Majú tendencie viac nehovoriť pravdu koaliční alebo opoziční politici?
Takto to nerobíme, podľa mňa na to nie je vecný dôvod. Pozeráme sa na politika ako takého a ani nemáme rebríček, ktorý politik hovorí najviac nepravdu. Ale keď sa pozrieme na váš prieskum a na politikov, o ktorých si ľudia myslia, že najviac klamú, tak vieme povedať, že v skutočnosti títo politici hrajú úplne iné argumentačné ligy.
Robert Fico podľa našich štatistík v 19 percentách tvrdení, ktoré sme overovali a vedeli overiť, nehovoril pravdu a v 14 percentách zavádzal. Richard Sulík zas v 8 percentách nehovoril pravdu a 8 percentách zavádzal, čo je oproti Robertovi Ficovi značný rozdiel. A Štefan Harabin v 58 percentách nehovoril pravdu a v 13 percentách zavádzal. Pri ňom ale treba povedať, že sme overili len 38 výrokov, čo je žalostne málo, aby sme mohli robiť ucelené závery.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
