Preferencie jednotlivých blokov sa skoro vôbec nemenia.
Na politickej scéne sa pomaly každý deň prevalí kauza, napriek tomu stranícke preferencie v podstate zamrzli.
„Smerujeme k volebnému patu," myslí si politologička Viera Žúborová.
Podobný scenár naznačujú aj preferencie za posledný rok. Demokratická opozícia stojí v súčte približne na 40 percentách aj napriek vzniku nových strán či koalícii.
Aj keď nejaký zo subjektov naberie silu, tak ju berie inej zo spriaznených strán. V praxi to znamená, že voliči sa len jednoducho prelievajú a nepribúdajú noví.
Stredopravá scéna v podstate ani v minulosti nemala viac preferencií, ako ich má dnes. Aj voľby v roku 2002 či 2010, kedy zostavila vládu, mala v súčte od 42 do 44 percent. V oboch prípadoch však prepadlo buď SNS alebo HZDS, čím sa oslabila druhá strana politického spektra.
Ideálne to však ani nie je medzi tzv. novou opozíciou. Vyše mesiaca sa aktívne snažila spojiť koalícia PS/Spolu so stranou Za ľudí, ktorú vedie Andrej Kiska. Z trojkoalície však pravdepodobne nič nebude, čo môže zahatať akékoľvek plány na zloženie budúcej vlády.
„V prípade, že Smer vyhrá voľby, a to v tomto prípade vyhrá, tak zostavuje vládu. A on ju aj zostaví. A ak si toto páni neuvedomujú, že o čo sa momentálne hrá, tak nemajú právo vôbec zostavovať vládu," myslí si Žúborová.
Skupina vylúčených môže ľahko dosiahnuť väčšinu
Dáta hovoria, že ako demokratická opozícia, tak aj Smer, SNS a nechcená ĽSNS disponujú 40 percentami. Kým ale opozičné strany jasne deklarujú, že s Kotlebom do vlády nepôjdu, tie vládne skôr hovoria, čo im na bývalom županovi prekáža.
Zväčša hovoria o Kotlebovej gardistickej minulosti, kritizujú ho aj za popieranie holokaustu či neúctu k SNP. Tieto výhrady však čoskoro môžu zmiznúť. Marian Kotleba totiž postupne obrusuje hrany.
„My absolútne odmietame akúkoľvek genocídu. Či sú to Židia, či sú to Slovania, či sú to iné národy, nikdy sme k niečomu takémuto nevyzývali, nikdy sme to neschvaľovali, nikdy sme sa na tom nepodieľali," povedal Kotleba v nedeľnej relácii V politike na TA3 .
Zároveň dodal, že rešpektuje aj SNP ako výraz našej histórie a nespochybňuje holokaust.
Tieto výroky tak majú úplne iný tón, ako slová podpredsedu strany Milana Uhríka, ktorý sa pred dvomi rokmi nechcel vyjadril k deportácii Židov, lebo nie je historik. Alebo tvrdenie Milana Mazureka z novembra 2015, že „o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov."
Kotleba a Harabin môžu vytvoriť silný tandem
V hre je aj možné spájanie, ktoré Kotleba navrhol Štefanovi Harabinovi. A nestalo sa to náhodou. V prezidentskej kampani sa totiž nespojili a pravdepodobne si tak zahatali cestu do druhého kola. Oba tábory ich priaznivcov preto teraz inklinujú k spájaniu.
„Je to sila, ktorá dokáže nabaliť voličov. Je totiž založená na čistej nenávisti voči niekomu druhému. A čím viac prichádzajú správy o migračných vlnách, brexite atď., tak tým viac môžu rásť," zhodnotila Žúborová.
Keď sa preto vrátime k počtom, tak na väčšinu chýba demokratickému bloku, ale aj na druhej strane bloku okolo Smeru približne šesť až sedem percent. Tie drží v rukách práve Boris Kollár, ktorého nevylúčil nikto z povolebnej spolupráce.
„Kto tu bude vládnuť? Pravdepodobne o tom rozhodne strana Borisa Kollára," uzavrela Žúborová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
