Klimatická kríza je kríza morálky, hovorí odborníčka.
Prestaňte používať jednorazové papierové vreckovky, kupujte ekologicky certifikovanú drogériu, zbierajte dažďovú vodu, kompostujte a trieďte odpad. No najmä pred tým, než niečo kúpite, zamyslite sa, či to vôbec potrebujete.
To sú základné princípy, ktorými sa riadi Petra Csefalvayová, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Princíp "less waste", teda menej odpadu, už presadila aj v prezidentskej kancelárii.
Previedla nás vilou Búdka 22, v ktorej sídli niekoľko organizácii a ktorá bola rekonštruovaná tak, že pri nej recyklovali materiály a produkovali minimum odpadu. Napríklad na podlahu použili odpad z kakaových bôbov.
Celú reportáž z interiéru aj exteriériu domu si môžete pozrieť vo videu
Dá sa povedať, že sa práve nachádzame v dome budúcnosti? Mali by takto fungovať všetky domy, domácnosti či firmy?
Je to rozhodne dobrý príklad z praxe. Máme tu 50 rezidentov a oni dokážu fungovať týmto štýlom. Nepovedala by som, že je to dom budúcnosti. Skôr je to dobrý príklad, ktorý vieme stále zlepšovať. To, čo je aplikovateľné pre 50 ľudí, nemusí byť pre 50-tisíc. Samozrejme, musíte mať aj peniaze. Samotná rekonštrukcia niečo stála. Musíte ale mať ľudí, rezidentov, ktorí sú s týmito princípmi stotožnení. Jedna vec je povedať im, čo majú a čo nemajú robiť. Ale keď nie sú mentálne nastavení, tak to nebudú dodržiavať.
Prečo je zlé, keď hádžeme všetky odpadky do jedného vreca, ktoré potom hodíme do obyčajného čierneho kontajnera?
Ak by sme mali na tých čiernych kontajneroch napísané, že všetky odpadky skončia na skládke, tak si viac uvedomíme, kde konkrétne ten odpad skončí. Nepoznám človeka, ktorému by bolo jedno, či v blízkosti jeho domu vznikne skládka odpadu či spaľovňa. Ak nezmeníme svoje správanie v množstve zmesového odpadu, tak skládky a spaľovne musia vznikať. Lebo niekde ten odpad musí ostať. Nenecháme ho predsa v našich domoch. Takže, keď odpad nevytriedime, sme priamo zodpovední za vznik skládok. Skládka je uloženie odpadu na povrch zeme. My si svoje životné prostredie zaberáme odpadom.
Dobrovoľná skromnosť
Čo sa deje v opačnom prípade, keď odpad vytriedime do jednotlivých farebných kontajnerov?
Úplne v jednoduchosti: dávame odpadu šancu stať sa druhotnou surovinou. Keď sa stane druhotnou surovinou, nepotrebujeme prvotnú surovinu. Príklad: ak vytriedim papier, nahradím primárnu surovinu drevo, z ktorého sa vyrába celulóza na papier a vďaka tomu nemusíme vyťať strom. Papier môžeme recyklovať až sedemkrát. Ak vytriedim plast, tak ho zrecyklujú a znova na niečo použijú. Vďaka tomu nepotrebujeme primárnu surovinu fosílne palivo alebo neobnoviteľný fosílny zdroj na výrobu plastového výrobku. Čo sa týka hliníkových plechoviek, platí to isté. Keby sme nezrecyklovali použitú plechovku, musíme vyťažiť nerastnú surovinu, z ktorej vyrobíme hliník a z neho vyrobíme novú plechovku. Jednoznačne to zmysel má.
Už ste spomenuli princíp zero waste, teda nulový odpad. Viete si predstaviť, že na tomto princípe budú bežne fungovať domácnosti v mestách, kde nemajú bezobalové obchody?
Zero waste je len cesta. Táto vlna dobre poukázala na to, že tu máme problém s odpadom a niečo s tým musíme robiť. Ale zero waste princíp nemusí byť aplikovateľný na všetkých a všade. Preto hovoríme skôr menej odpadu. Dobrovoľná skromnosť je jediná aplikovateľná na všetkých. Naoazj nemusíme nakupovať to, čo nepotrebujeme. Môžeme hľadať možnosti, ako znova použiť vec, ktorú si kúpime. A keď už odpad vznikne, tak ho vytriedime. To môže urobiť úplne každý.
Rovnako môžeme nakupovať potraviny v obaloch, ale stále máme k dispozícii ekologické varianty obalov. Takže, nemusíme sa riadiť princípom zero waste, ale stačí nájsť zdravú líniu, ktorá stojí na dobrovoľnej skromnosti. Je to slobodná voľba nás všetkých, ktorá by nemala obmedzovať náš komfort, ale mala by dávať dôraz na to, že všetko, čo urobíme, kúpime je v našich rukách a my rozhodujeme o tom, aký odpad vytvoríme. Nie je to chyba systému, je to naša zodpovednosť.
Dobrovoľná skromnosť? To už znie filozoficky.
Všetko je o ľuďoch. Minule som počula dobrý názor, že klimatická kríza je v skutočnosti kríza morálky. Odpad, ktorý sme vytvorili nie je zlý, len s ním nevieme pracovať. Odpad je veľká psychológia. Už len keď chceme od ľudí, aby začali triediť, musíme pracovať s ich nastavením a vedieť s nimi komunikovať. A to ekológom veľmi sťažuje cestu.
Je celkom paradoxné, že na vyriešenie celej tejto krízy stačí byť skromnejší, ale zároveň je to tá najťažšia časť.
Áno, ale vidíme, že vlna toho, čo chceme zmeniť je stále silnejšia. Ľudia si to už uvedomejú. Ak s nimi viete správne komunikovať a máte v rukách dôkazy, podáte im súvislosti, tak s nimi dokážete pracovať. Myslím, že ani my nedosiahneme zmenu za jeden rok, ale postupne sa to zlepšuje.
Musíme začať od seba, potom sa pridajú aj veľkí producenti
Celý čas sa rozprávame o ľuďoch a o tom, čo máme zmeniť my. Nie je to nespravodlivé, keď najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia sú veľké fabriky? Napríklad, košický US Steel sa sťažuje na enviromenálnu daň. Je správne, aby zodpovednosť prevzali len obyčajní ľudia?
Poviem vám jeden dobrý príklad. Bola som na verejnej diskusii a jedna pani nám povedala, že nám drží palce a máme ísť protestovať pred úrad vlády, pred prezidentku, lebo potrebujeme zmenu. Ja sa pýtam: ja mám ísť protestovať? Aký je rozdiel medzi mnou a vami? Ja svoj pracovný život venujem tejto téme. Je to zodpovednosť nás všetkých. Ak my ako jednotlivci budeme žiť podľa ekologických princípov, tak môžeme poukázať na veľké systémy. Systémy sa nastavia, ale pracujú v nich len ľudia. Keď ich nepríjmu daní ľudia, tak ani systém nebude fungovať. Poznám veľa firiem, kde dochádza k zmenám, ale len vďaka ľuďom, ktorí tam pracujú a tie zmeny presadzujú a aplikujú v praxi.
My všetci musíme prevziať zodpovednosť. Samozrejme, nemôžeme vynechať veľké firmy a veľkých producentov. Ale problém je ten, že doteraz životné prostredie nemalo žiadnu hodnotu. Keď teraz niekomu poviete, že má platiť enivromentálnu daň, tak samozrejme, že ju nechce platiť. Nikto ju nechce platiť. Ale je nespravodlivé tvrdiť, že je to len o nich. Je to o ľuďoch, ktorí sú zamestnaní v celej hierarchii firmy.
Vy ste zero waste princíp presadili aj v prezidentskej kancelárii. Kto koho oslovil?
Oslavila nás prezidentská kancelária. Začalo to tým, že prezidentský kancelár sa stretol s holandským veľvyslancom, ktorý už zero waste presadil na ambasáde. Kancelárovi hovoril, ako to o nich funguje, dokonca vyhrali hlavnú cenu v súťaži zelených ambasád. Kancelára to nadchlo. Ako prezidenská kancelária cítia zodpovednosť, že sú mienkotvorci a téme ekológie sa venoval aj Kiska aj Čaputová. Mimochodom, s iniciatívou zero waste prišla ešte kancelária za úradovania Kisku a Čaputová v tom chce pokračovať. Aby som bola presná, nejde ani tak o zero waste princíp, ako skôr o less waste, teda menej odpadu. Cieľ je cesta. Nula je niečo, na čo sa môžeme dívať a nahánať sa za tým.
Zmeny zaviedli aj u prezidentky
Čo konkrétne ste presadili u prezidentky?
Prevádzka prezidentskej kancelárie podlieha prísnejším pravidlám, takže sme tam nemohli zaviesť všetko tak, ako funguje v našej Búdke. V súkromnej prevádzke urobíme zmeny rýchlo a viac-menej, aké chcete. Pri prezidentskej kancelárii sme museli urobiť analýzu a audit ich odpadov. Zisťovali sme, kde majú najväčšiu tvorbu odpadu . Napríklad, nemali zabezpečený ani triedení zber, alebo používali plastové poháriky na pitný režim. V prvom rade ale pracujete so zamestnancami. Neverili by ste, ale najväčší problém je s jednorazovými servítkami. Bola som sa pozrieť na rozklad servítok a je to naozaj problém. Na prvý pohľad sa zdá, že papier sa ľahko rozkladá, ale nie je to tak. Bez edukácie nebudem nikde zavádzať nový systém. Takže, najprv som sa stretla so zamestnancami a až potom sme pristúpili k zmenám.
Takže ste prezidentke zakázali jednorazové utierky?
Nebolo možné zakázať utierky. U nás v Búdke používame na toaletách na utieranie rúk uteráky. V kancelárii prezidentky mali papierové vreckovky na každom stole. Pýtala som sa, na čo im sú? Či je to tým, že kvôli klimatizácii sú stále chorí a potrebujú vreckovky? Nebolo to v tom. Zistila som, že keď im padne prach na klávesnicu, tak vezmú vreckovu a utrú ňou prach. Keď je teplo, tak si poutierajú čelo.
Keď sa mi niečo rozleje na stole, tak si to utrú vreckovou. Pre mňa sú to absurdné dôvody. Lenže to tak funguje, že keď tie vreckovky na stole mám, tak už ich na niečo použijem. Spýtala som sa ich, že keď im to zoberiem, či s tým bude problém. Samozrejme, že s tým problém nebude. Nemusíte vymýšľať koleso, lebo koleso už vymyslené bolo. Stačí len vedieť pracovať s ľuďmi a s ich nastavením.
Ďalším príkladom sú utierky na toaletách. Nemusíte ich vymeniť za uteráky, stačí, keď si vyberiete utierky z recyklovaných papierov. Ale keďže ide o prezidentskú kanceláriu, musíte vypísať verejné obstarávanie a podmienky musíte nastaviť tak, aby bolo verejné obstarávanie "zelené". To znamená, že nebude vyhrávať len najnižšia cena, ale zohľadíte aj enviromentálne atribúty.
Je ekologickejšie prať uteráky, ako kupovať jednorazové?
To je častá otázka. Ja sa pýtam: Kto kedy zapínal práčku kvôli dvom uterákom alebo vreckovke? Vždy ich dávam do práčky len, keď idem prať aj iné veci. Voda, ktorú miniete je súčasťou prirodzeného cyklu. Z práčky ide do čistiarne odpadových vôd, kde sa čistí. Ak používame ekologické pracie prostriedky, tak aj čistenie vody je jednoduchšie, vráti sa späť do vodného toku, odkiaľ sa vyparí a je súčasťou atmosféry, odkiaľ spadne znova v podobe dažďa. Nikde sa nestráca. V otázke míňania pitnej vody máme na Slovensku dobre nastavené podmienky. Takže, nie, ekologický dopad prania nie je väčší ako používanie jednorazových utierok. Už len na výrobu tohto papiera použijeme viac vody.
Plánujete nadviazať spoluprácu aj s inými inštitúciami vo verejnej sfére?
My by sme chceli. Skôr by som sa spýtala, či je záujem o spoluprácu zo strany inštitúcii. Veľmi ma teší spolupráca so Slovenskou akadémiou vied a Ústavom biomedicíny, pod ktorým fungujú ďalšie štyri ústavy. Ekologické princípy chcú zaviesť do svojich laboratórii, čo je úplne iné prostredie, iný typ odpadu. Je úžasné, že si uvedomujú svoju zodpovednosť. Považujem to za obrovský krok. Lebo vedci bádajú a tieto ústavy hľadajú lieky na rakovinu, čiže už niečo robia pre spoločnosť a ešte chcú aj pomáhať životnému prostrediu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
