Obraz tohto zoskupenia momentálne vytvára Orbán a Kaczynski.
Z Vyšehradskej skupiny (V4) sa stalo zoskupenie V 2+2. Česká republika a Slovensko sa priblížili k hlavnému prúdu Európskej únie, Maďarsko a Poľsko však idú opačným smerom. Napísal to v piatok uznávaný spravodajský portál Politico.
O roztrieštení v rámci zoskupenia nedávno hovoril aj český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek či slovenský minister životného prostredia Ján Budaj. Podľa Eugeniusza Smolara z varšavského výskumného Centra pre medzinárodné vzťahy sa politické a kultúrne rozdiely medzi dvomi blokmi V4 prehlbujú a napriek spoločným témam je „akákoľvek láska dávno preč“.
Priepasť medzi dvomi blokmi sa ešte viac prehĺbila, keď sa na Slovensku a v Česku zmenili vlády, čím sa tieto krajiny priblížili k „hlavnému prúdu EÚ“, konštatuje Politico. Poľsko a Maďarsko, naopak, od opatrení, ktoré sú súčasťou liberálnej demokracie, upúšťajú. Únijné inštitúcie s nimi vedú konania pre obavu, že porušujú európske hodnoty, ako je nezávislosť justície, pluralitu médií či akademické slobody.
„Takéto delenie na dva bloky sa v rôznych zdrojoch a materiáloch spomína už dlhšie, pričom nedávne parlamentné voľby v Českej republike mohli ešte viac posilniť takéto videnie situácie. Pokiaľ ide o Slovensko, tak je jednoznačne najintegrovanejšou krajinou z celého vyšehradského priestoru, takže postoj a pozície súvisia aj s jeho členstvom v eurozóne. Česko, Poľsko a Maďarsko takéto záväzky nemajú,“ vysvetlil pre tvnoviny.sk Tomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Situácia sa zmenila s nástupom premiéra Pera Fialu, ktorý vo funkcii vystriedal Andreja Babiša. Ten považoval V4 za veľmi dôležitý nástroj aj domácej politiky. Po nástupe Fialu sa Česká republika ideologicky priklonila viac k Slovensku.
V4 má aj iné dimenzie, ako je tá politická
Keď v roku 1993 Vyšehradská skupina vznikla, jej členovia mali spoločné ciele aj mnohé problémy. Všetky krajiny V4 sa usilovali o členstvo v Európskej únii, pričom tento cieľ dosiahli roku 2004. Máme rok 2022 a Poľsko a Maďarsko sú vo vážnom spore s EÚ.
Zatiaľ čo vlády Česka a Slovenska majú záujem na posilňovaní Únie, Varšava a Budapešť majú k jej fungovaniu veľké výhrady. Vyšehradskú štvorku rozdeľuje aj pohľad na Rusko a Čínu či podmienenie prístupu k eurofondom dodržovaním vlády práva. Česko s Poľskom navyše rozhádal spor okolo ťažby v bani Turów. Napriek viacerým problémom a rozdielnym postojom však stále existuje množstvo spoločných tém, ktoré tieto navonok ideologicky protichodné bloky spájajú.
„Členstvo Slovenska vo Vyšehradskej skupine určite má stále zmysel a je pre našu krajinu prospešné. V roku 2015 došlo, z môjho pohľadu, v kontexte migračnej krízy k až prílišnej politizácii Vyšehradu. Premiéri krajín V4 túto tému prezentovali ako veľmi dôležitú agendu aj domácej politiky. Svojimi vyjadreniami hrali na populistickú nôtu. To, čo dnes na V4 kritizujeme, smeruje predovšetkým na tú politickú úroveň. Je to o tom, ako narábajú s touto značkou politickí predstavitelia krajín. A tam patrí, samozrejme, aj tá výhrada voči maďarskému premiérovi Orbánovi, ktorý je dlhodobo známy tým, že si akoby privlastňoval značku V4 a vlastné názory prezentoval ako názory celej skupiny štátov," hovorí Strážay.
Popri politickej dimenzii Vyšehradu, ktorá je najviditeľnejšia, existuje aj praktická alebo technická rovina. Ide o celú škálu aktivít v rámci spolupráce na rôznych úrovniach medzi expertami ministerstiev či z mimovládnej alebo akademickej sféry. Tieto kontakty majú podľa Strážaya až nevyčísliteľnú pridanú hodnotu.
„V4 je nástroj, ktorý má svoje nedostatky, no preukázal aj svoje pozitívne aspekty. Verím, že aj v kontexte politického vývoja Vyšehradu, situácia nebude stále taká, ako teraz,“ dodal Strážay.
Napriek rozdielom existuje stále dostatok spoločných tém
Štyri členské krajiny sa stále v niektorých otázkach zhodujú, napríklad v odpore proti častiam takzvaného balíčka pre mobilitu, ktorý Európska komisia prezentovala už v roku 2017. Krajiny V4 tvrdia, že zmeny oslabujú stredoeurópske logistické firmy. Spoločné úsilie vyvíjajú aj v oblasti jadrovej energetiky.
„K využívaniu atómovej energie majú veľmi pozitívny vzťah všetky krajiny V4, a to aj napriek tomu, že Poľsko ako jediné z nich zatiaľ nemá žiadnu atómovú elektráreň. Existuje tu prirodzene aj vôľa spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany. Tam však tie výsledky nateraz nie sú až také viditeľné. Potom tu máme celú škálu ďalších ‚soft‘ aspektov spolupráce, ako je vzdelávanie, kultúra a mládež. V tomto kontexte treba spomenúť aj úlohu medzinárodného vyšehradského fondu, z ktorého sa financujú spoločné projekty. Fakt, že bol nedávno navýšený z 8 na 10 miliónov eur, naznačuje, že všetky členské krajiny vidia v zoskupení zmysel,“ dodal Strážay.
Značka V4 sa dnes v Európskej únii neteší práve pozitívnemu vnímaniu. Podľa Strážaya teraz svoju šancu prejaviť sa dostane Slovensko, ktoré v júli preberie po Maďarsku predsedníctvo Vyšehradskej skupiny a pokúsi sa vylepšiť imidž zoskupenia v očiach zvyšku Európy.
Slovensko má ambíciu postaviť vnímanie Vyšehradskej skupiny do správneho svetla a aktualizovať ciele jej fungovania. To platí aj o mladšom a ambicióznom zoskupení Slavkovský formát (S3 - jednotka regionálnej spolupráce medzi Českom, Slovenskom a Rakúskom, pozn. red.), ktorému bude Slovensko predsedať paralelne s V4.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
