Barbora Kuchárová otvorene porozprávala o stave drog na Slovensku.
Žijeme v prodrogovej krajine, pretože akceptujeme legálne drogy a navyše majú u nás dlhú tradíciu. Hovorí klinická psychologička a odborníčka na drogy Barbora Kuchárová. Zároveň dopĺňa, že deti už od útleho veku učíme skratke, že „keď si niečo dám, tak dosiahnem úľavu".
Čo sa v rozhovore dočítate?
Kedy začínajú skúšať drogy Slováci
Že prvou drogou, ktoré dieťa vyskúša, nemusí byť marihuana, ale kokaín
Prečo je Bratislava zasypaná kokaínom
Prečo dekriminalizácia drog určite príde aj na Slovensko
Ako majú rodičia chrániť pred drogami svoje deti
Prečo ľudia začnú užívať drogy? Čo je spúšťačom?
Spúšťače sú najrôznejšie, tak ako aj samotní ľudia. Prvoplánový ale zväčša býva zvedavosť. Keď ste v nejakom veku a ľudia okolo vás hovoria o zážitkoch spojených s užívaním drog, tak aj vy to proste chcete len vyskúšať. Bežný je aj princíp samoliečenia, keď sa s nejakými látkami cítite lepšie. A potom je skupina ľudí, ktorá zažije niečo ťažké, možno traumatizujúce a berú drogy ako vykúpenie. Kebyže poviem len jeden motív, prečo ľudia začnú brať drogy, tak mám v kapse Nobelovu cenu.
Dopomáhajú k možnej závislosti aj naše zvyky, že v rodinách sa pri každej možnej situácii vyťahuje alkohol?
Najviac. My žijeme v prodrogovej krajine, pretože sú legálne drogy akceptované, majú dlhodobú tradíciu a deti sa už od útleho veku učia skratke, že „keď si niečo dám, tak dosiahnem úľavu". Netýka sa to len alkoholu, ale aj liekov. Alkohol je však stále najväčšou témou a len pre zaujímavosť, prvý kontakt s ním prichádza medzi šiestym a ôsmym rokom života. Najčastejší motív je Silvester a šampanské.
Prvý díler je rodič
Takže prvý podnet prichádza od rodiča?
Áno, prvý díler je rodič.
Aký je rozdiel medzi tým, že si niekto dá občas pár panákov a niekto si zapáli jedného jointa?
Iba legislatívny. Jasné, sú to iné látky, spôsobujú iné stavy, ale tá večná téma či je horší alkohol alebo marihuana, tak je to porovnanie ako čert a diabol. Z oboch si vyrobíte problém.
V ktorom veku začínajú Slováci skúšať drogy?
Ako som hovorila, tak alkohol medzi šiestym a ôsmym rokom života, mnohé deväťročné deti majú skúsenosť už aj s marihuanou.
Môže ísť ešte táto hranica nižšie?
Už nie. Existuje drogový trh, ktorý sa riadi rovnakými princípmi ako bežná ekonomika, teda je veľmi dôležitá kúpyschopnosť. Takže teraz sa bavíme o tínedžeroch, ktorí už majú nejaké peniaze či už z brigád alebo vreckového a môžu si tým pádom drogu zakúpiť.
Teraz sme sa rozprávali o marihuane, kedy prichádzajú na rad iné drogy?
Máme až taký narastajúci problém v tínedžerskom veku, že prvou kontaktnou ilegálnou drogou nemusí byť marihuana, ale veľakrát je to kokaín alebo pervitín. Hovoríme o 14 a 15-ročných deťoch.
Bratislava je zasypaná kokaínom
Mám pocit, že marihuana sa dá zohnať v celku dosť ľahko, a to nie len vo veľkom meste. Po predchádzajúcej odpovedi predpokladám, že nebude problém ani pri iných drogách.
Nie je to problém. My sme malá krajina, kedy zo západu na východ alebo z juhu na sever prejdete relatívne rýchlo, a keď máte niečo, čo má celkom dobrú hodnotu a dá sa to predať, tak motivácia zobrať auto, nie je zanedbateľná.
V relácii RTVS Silná zostava ste povedali, že Bratislava je zasypaná kokaínom.
Áno, je.
Ako ste to mysleli? Z čoho vychádzate?
Z toho, že je tu toho tak veľa. Máme tu deliacu ekonomickú čiaru, ktorá sa už čiastočne stiera, medzi kokaínom a pervitínom. Hovoríme sa, že barmani a čašníci si dajú „péčko" a bohatí zákazníci kokaín a spolu hopsajú až do rána. Veď aj odborníčka v spomínanej relácii povedala, že existujú analýzy odpadových vôd, kde našli metanfetamíny aj amfetamíny.
Súvisí to aj s tým, že sa zmiernili konflikty v Južnej a Strednej Amerike, čo spôsobilo, že sa viac v týchto krajinách vyrába kokaín. Trh je tým pádom presýtený a zo Západnej Európy sa potom drogy presúvajú viac na východ. Samozrejme, ide to aj ruka v ruke so zvýšenom životnou úrovňou.
Nechcem robiť návod, ako si zohnať drogu, ale ako to bežne funguje? Díler asi len tak nepostáva na ulici.
Presne tak, ako funguje každá iná nelegálna sieť, a to na referenciu. Naozaj to nie kolportér, ktorý stojí na ulici a predáva noviny. Vždy je to od niekoho, koho aspoň trochu poznáte.
Takže medzi mladými sa vždy nájde niekto, kto má kontakt na dílera?
Aj medzi starými.
Už sa zmazala aj táto deliaca čiara?
Kokaín je totiž veľmi výkonová droga, preto po ňom siahajú aj ľudia okolo tridsiatky a štyridsiatky, aby zvýšili svoj výkon a boli tak úspešní.
Nie je to teda len problém mladých?
Ani nikdy nebol. Toto je veľký mýtus. Máme skupiny obyvateľstva, ktoré sú ohrozené závislosťou. Mladých ľudí sme si rozobrali. Potom existujú záťažové profesie, v ktorých mnoho ľudí ustojí veľký tlak tak, že sa opije a niektorí nie len to. Máme aj seniorskú závislosť, keď ľudia sú reálne chorí, ale dobre im padne, keď si dajú tabletku len tak pre istotu. A napokon ich berú na hrste. Samostatnou témou je závislosť žien od alkoholu na materskej dovolenke. Taktiež svoje zohráva aj syndróm opusteného hniezda, kde po odchode detí môže žena siahnuť po fľaške, ale nie len po nej.
Dekriminalizácia časom bude, nemôžeme postihovať jednu celú generáciu
Veľmi citlivá téma je dekriminalizácia drog. Mala by sa podľa vás v tomto smere u nás zmeniť legislatíva?
O tejto téme sa diskutuje posledných dvadsať rokov a vždy pred voľbami to vytiahne do svojho programu niektorá z politických strán. Osobne si myslím, že ide o celoeurópsky trend a jednoducho sa to stane aj u nás. Máme totiž údaje, že viac ako 80 percent ľudí do 26 rokov má aspoň jednorazovú skúsenosť s marihuanou. Takže my nemôžeme postihovať celú generáciu. V tomto momente musíme správne rozumieť, čo je to dekriminalizácia. Je to posun v tom, aké množstvo drogy môže mať človek pri sebe. V legislatívne to máme dnes zadefinované, ako trojnásobok bežnej dennej dávky.
Ako bojovať proti drogám? Fungujú tie klasické osvetové akcie po školách, že „drogy sú zlé a neberte ich?"
Začnem zoširoka. OSN má opatrenia na redukciu ponuky, teda sponzoruje programy, aby obyvatelia v krajinách tretieho sveta napríklad nepestovali koku, ale ryžu. Potom je to dôsledné policajné stráženie transportu a výroby prekurzorov. Ďalej je to rozkrývanie veľkých drogových kartelov, ktoré vyrábajú metamfetamíny, extázu a iné látky pre celú Európu atď.
Čo sa týka redukcii dopytu, tak musíme rozlišovať prevencie. Pri primárnej prevencii, kedy ľudia neskúsili ešte žiadnu drogu, tak fungujú malé skupinky, práca so psychológom, pravdivé informácie o drogách. Rozhodne nefungujú veľké javiská, lebo sú neosobné. V sekundárnej prevencii, teda pri ľuďoch, ktorí už s drogami experimentovali, ide o zmierňovanie užívania. V terciárnej prevencii, v ktorej sa pohybujeme aj my s našim združením, ide o dôstojné dožitie v závislosti alebo o vstúpení do procesu liečby.
Doba je rýchla a mnoho rodičov nestíha svojim deťom. Ako ich majú chrániť pred nástrahami, a teda aj drogami?
Mňa už nebaví rozprávať sa stále o tom, že nemáme na nič čas, ani na vlastné deti. Máme čas, len robíme strašne veľa zbytočných hlúpostí. Všetko je len otázka priorít. Rodičia majú byť hlavne so svojimi deťmi. „Byť s deťmi" znamená, že majú na nich byť sústredení a počúvať ich. Viete, lebo keď matka ťuká do mobilu a popritom vedie rozhovor s dcérou, tak sa ani nečudujem, že dievča potom za matkou na druhý raz už nepríde. Majte preto svoje deti naozaj radi a rozprávajte sa s nimi.
Barbora Kuchárová je klinická psychologička pracujúca v oblasti redukcie požiadavky po droge, v oblasti primárnej prevencie je aktívna už od roku 1993. V roku 2001 ukončila vzdelávanie v oblasti psychoterapie v prístupe centrovanom na klienta. Pomohla založiť viacero neziskových organizácií, je aktívna v publikačnej činnosti. Pôsobí na nadnárodnej úrovni.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
