Slovan Bratislava oslavuje šiesty titul v rade a štrnásty v histórii samostatného štátu. Rovnako ako pred rokom, aj teraz ho spečatil proti Dunajskej Strede, s Vladimír Weissom mladším na ihrisku. Kapitán „belasých“ sa takmer celú sezónu mordoval so zraneniami, na trávnik v sobotu vybehol po šesťtýždňovej pauze. A hneď po zápase sa ochotne postavil pred médiá.
Odkedy baví priaznivcov na Tehelnom poli, Slovan v lige neskončil inak ako prvý. Vlaňajší majstrovský ročník spečatil doslova majstrovsky práve on. Na duel s DAC nastúpil v 89. minúte už so žltou kartou, v 95. dal z penalty na konečných 3:2, vyzliekol si dres, pobúril štadión a dostal červenú.
„Presne tak, ako som si to vysníval. Messi spravil to isté na Reale. Do konca života by som si neodpustil, keby premrhám taký moment. Otca by vtedy vypípavali pol hodinu, bol naštvaný, ale stále nie tak, ako keď som v osemnástich prvý raz prišiel domov opitý,“ vravel ešte v septembri pre TVNOVINY.sk.
Teraz v sobotu proti DAC odbehal záverečnú štvrťhodinku, 10-tisícový dav na tribúnach mu hlučne tlieskal pri každom dotyku s loptou.
„Tým, že náskok narastal, sa nerozhodlo v sobotu, ale už dávnejšie. Celý čas sme dokazovali, že sme v lige najlepší. O rok by sme to chceli zopakovať. No trochu mi je ľúto, že sme sa v pohári nedostali ani do semifinále,“ poukázal pred zástupom médií na štvrťfinálový kolaps s Podbrezovou.
Aj tento duel vynechal kvôli zraneniam. „Najviac mi robila starosti citlivá achilovka, ťažko som sa z toho dostával. Teraz sa po dlhšom čase cítim najlepšie. Ale nechcem nič sľubovať robiť predčasné závery, idem zo dňa na deň. Pokúsim sa dobehnúť, čo som zameškal.“
Hráčsku kariéru by dobrovoľne nevymenil za nič iné, no priznal, že viac pauzovať než byť zdravý, sa dlhodobo zvládať nedá. Preto ráta aj s alternatívou, že po sezóne skončí.
„Určite, uvidím, čo so mnou bude. Zranenia k mojej pohode neprispievajú. Počkám si, ako dohrám túto sezónu a potom sa s chladnou hlavou rozhodnem, čo ďalej. Tak ako doteraz by to ďalej nešlo. Nepomáha to klubu ani mne. Keď som na začiatku marca nastúpil proti Trnave, achilovka už bola v oveľa lepšom stave. A utrpel som zranenie, aké iný futbalista možno nikdy nemal, natrhol som si prsný sval,“ rozhovoril sa a pokračoval.
„Možno aj to naznačuje, že by som mal skončiť. Ale v tejto veci budem tvrdohlavý. Dôležitý je aj fakt, že cítim podporu fanúšikov. Milujem úlohu lídra, keď som bol zdravý, vždy som vedel mužstvo potiahnuť. Ale to sa vraciame k rovnakému problému. Bez zdravia to nepôjde.“
V septembri nám povedal, že reprezentačnú kapitolu ešte neuzavrel a svoj postoj potvrdil i v sobotu na Tehelnom poli.
„Nie je to na mne. Vyhlásil som, že v reprezentácii som neskončil. Poviem to takto - zranený futbal hrať nemôžem, nieto ešte reprezentovať. Zo začiatku som nenominovanie nechápal. Teraz vravím, že na Euro by mali ísť hráči, ktorí postup vybojovali. Verím, že tam okrem Kuca zo Slovana pôjdu aj ďalší. Alebo minimálne dostanú možnosť v príprave. Napríklad Strelo, alebo mladý Nino, keď dostal šancu, hral výborne. Ja chcem byť zdravotne OK a ešte pomôcť Slovanu.“
Septembrový rozhovor pre TVNOVINY.sk končil s úsmevom, vravel, že po hráčskej kariére sa možno pustí do politiky. Jeho otec tiež povedal, že ho v budúcnosti vidí na poste trénera. No dnes všetci veria, že fanúšikov ešte nejaký čas bude zabávať s loptou pri nohách.
„Rozprávali sme sa o tom. No zatiaľ sa cítim ako hráč. Je veľmi ťažké skončiť. Veľa času trávim s Martinom Škrtelom a vidím, že aj pre neho bolo ťažké, nájsť si niečo, čo ho v živote napĺňa. Nie je to jednoduché, pre žiadneho športovca. Mohol by som ísť trénerskou cestou alebo robiť niečo v manažmente. Koniec je čoraz bližší. Ale zatiaľ som hráč. A rád by som ním ešte nejaký čas zostal.“
Ešte raz si vychutnajte najdôležitejšie momenty zo sobotňajšieho šlágra medzi Slovanom a Dunajskou Stredou:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
