Premorili sme sa? Po dvoch rokoch pandémie sa SARS-COV-2 správa ako bežný koronavírus. Vidieť to na počtoch hospitalizovaných aj na počtoch obetí. S premorením to podľa odborníka nie je také jednoduché ako pri iných ochoreniach. Problém nášmu zdravotníctvu spôsobí ešte aj dlhý covid.
S príchodom novej vakcíny prispôsobenej variantu omikron sa mnohí pýtajú, či má očkovanie ešte význam. Protilátky po podaní vakcíny aj po prekonaní ochorenia rýchlo klesajú a pred samotnou infekciou sa takmer nedá vôbec chrániť.
Niektorí odborníci tvrdia, že zdraví ľudia už ďalšiu dávku vakcíny nepotrebujú, pretože sme sa premorili. Epidemiológ z ministerstva zdravotníctva Martin Pavelka hovorí, že COVID-19 sa nespráva ako iné ochorenie, voči ktorému máme kolektívnu imunitu, napríklad ovčie kiahne.
„Tým ochorením sa nakazíte raz a potom ste už do konca života imúnny. Ako populácia sme sa voči ovčím kiahňam premorili, len sa dopĺňajú nové osoby, ktoré sa s tým ešte nestretli, teda malé deti. Pri COVID-e to úplne neplatí. My sa tiež vieme vrátiť do bodu nula, že sa môžeme znova nakaziť. Sú ľudia, ktorí sa nakazili trikrát COVID-om,“ hovorí Pavelka.
Na počtoch hospitalizácií a úmrtí vidieť, že COVID-19 sa už stáva bežným koronavírusovým ochorením.
„Prvá infekcia je vždy ťažká. Keď sa s ňou organizmus len stretáva, spôsobuje ťažší priebeh. Druhá a tretia infekcia má už oveľa ľahší priebeh, preto už nevidíme toľko ľudí na JIS-kách. Dnes je tam len 50 ľudí, na UPV len 10-11. Čo sa týka úmrtí, máme ich len päť až šesť denne. Variant alfa na jar 2021 vyprodukovala 5000 hospitalizácií, na UPV ležali stovky pacientov a zomieralo sto ľudí denne. Riziko ťažkého priebehu tam bude vždy, ale výrazne sme ho minimalizovali,“ vysvetľuje epidemiológ.
Klinický imunológ Vladimír Leksa hovorí, že presné dáta o prekonaní nemáme, ale je pravdepodobné, že väčšina obyvateľstva sa už priamo stretla s novým koronavírusom, či už vo forme nákazy nejakým z variantov, alebo vakcíny proti pôvodnému kmeňu a získala obranyschopnosť.
„Preto nám už v najbližšej budúcnosti nehrozia také masívne vlny hospitalizácií a úmrtí v dôsledku covidu-19, aké sme prekonávali, keď sme boli voči vírusu zraniteľnejší. Po odznení súčasnej vlny nákaz by malo prísť obdobie bez väčšieho rizika,“ myslí si imunológ.
Všetko sa môže zmeniť, ak by sa v krajinách s nízkou zaočkovanosťou a premorenosťou začal šíriť nový kmeň. Mohol by byť nebezpečný a obchádzať našu imunitu.
„V tom prípade by boli najohrozenejší práve tí zostávajúci nezaočkovaní, ktorí ani neprekonali ochorenie. Predpokladám, že tým ostatným by dnešná obranyschopnosť mala stačiť na zabránenie ťažkému priebehu, ale istotu nemáme,“ hovorí Leksa.
Podľa Leksu bude problémom a záťažou pre slovenské zdravotníctvo dlhý COVID. Niektorí ľudia majú dlhotrvajúce problémy po prekonaní COVID-u.
Nasledujúce týždne a mesiace podľa Pavelku budú nové prípady kolísať. V súčasnosti sa premorujú najmä malé deti v táboroch. Ešte väčšia vlna premorovania príde na jeseň, keď sa začne školský rok a športové zápasy.
Podľa Pavelku ostáva jedinou prevenciou očkovanie. „Vakcína vám zabezpečí ochranu na pár mesiacov a potom sa môžete znova nakaziť, ale dôležité je, že budete mať ľahší priebeh. Keď teda viem, že som mal poslednú vakcínu pred rokom, je dobré sa dať znova zaočkovať,“ radí epidemiológ.
Rúška už nepovažuje za univerzálnu ochranu. „Nosenie rúška je síce prevencia, ale to by sme museli nosiť rúška stále a napríklad v lete sa nám nechce. Ja osobne si dávam rúško do obchodu alebo keď som v práci v uzavretom priestore s veľkým počtom ľudí,“ hovorí.
„Žiť s COVID-om znamená kalkulovať, vyhodnocovať rizikovosť situácie a povedať si, v ktorých som ochotný nosiť rúško. Keď ideme za staršími ľuďmi, tak si spravím antigénový test. Nástrojov je veľa a aj toto znamená žiť s COVID-om. Neznamená to, že na COVID zabudnem, ale že budem na pozore,“ upozorňuje Pavelka.
Pozrite si reportáž, ktorú sme vysielali 7. augusta:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
