V pandémii sa dostávame do štádia reinfekcií. Epidemiológ Martin Pavelka z ministerstva zdravotníctva približuje, že v tomto štádiu by už lôžka nemocníc nemali byť naplnené. Dôležité bude ísť sa preočkovať. Pri tejto otázke je podľa odborníka na Slovensku problémom aj prístup opozície a niektorých koaličných politikov. „Ak niekto povie, že sa nedá zaočkovať, ale druhým v tom nebráni, tak to nazývam antivaxerstvom zabaleným do cukrovej vaty,“ hovorí.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Či nám hrozí ďalší celoplošný lockdown
- Prečo sme opatrenia neuvoľňovali skôr
- V akom štádiu je vývoj vakcín proti omikronu
- Či sa budeme očkovať každý rok
- Čo sa stalo v Číne, kde infekcia silnie
Situácia sa u nás, v Európe i vo svete z týždňa na týždeň zlepšuje a väčšina krajín už prakticky zrušila všetky výrazné opatrenia. Sme na začiatku konca celej pandémie?
Pomaly sa presúvame z pandemického štádia do štádia reinfekcií. Ak by sme teraz spravili štúdiu protilátok, zistíme, že prakticky každý z nás sa s vírusom stretol, či už nepriamo očkovaním alebo priamo prekonaním, alebo má za sebou oboje. Reinfekcie, prípadne prielomové infekcie po očkovaní, majú spravidla vždy ľahší priebeh, keďže telo už má v sebe nástroje, ako s COVID-om bojovať. Dostávame sa tak do pozície, kde každú novú reinfekciu už vieme vyležať doma. Preplnené nemocnice by sme už vidieť nemali. To neznamená, že nebudeme vidieť sezónne výkyvy a COVID z nemocníc úplne vymizne. Chcem iba poukázať na dôležitý epidemiologický fakt, že sme v úplne inej situácii ako pred dvomi rokmi, keď nový koronavírus vstupoval do úplne susceptibilnej (náchylnej, pozn. red.) populácie.
Celoplošný lockdown nám teda nehrozí.
Vo vede platí „nikdy nehovor nikdy“. Preto nehovoríme, že sa niečo „nikdy nestane“, ale, že sa niečo stane, prípadne nestane „s vysokou mierou istoty“. Takže s vysokou mierou istoty nevidím dôvod na to, prečo by sme mali stále zotrvať v pandemickom štádiu, keď je miera imunity v populácii taká vysoká. Ak príde ďalšia vlna koronavírusu, ľudia už nebudú umierať v stovkách denne. A práve to je najväčšie riziko pandemického štádia.
Koronavírus sa bude vracať v sezónnych obdobiach podobne ako chrípka. Každým preočkovaním a prekonaním je však naša imunita lepšia. Ako som povedal, lôžka síce naplnené nebudú, ale COVID môže človeka „odpísať“ na niekoľko dní. Vyleží ho doma, nebude vládať a ani môcť ísť do práce. A tu prichádzame k dôležitému momentu. S prechodom do endemického štádia bude COVID ohrozovať viac hospodárstvo ako zdravotníctvo.
Čo presne si pod tým máme predstaviť?
Presne to, čo sme videli pri poslednej epidemickej vlne, ktorá bola dominovaná vysoko infekčným variantom omikron. Každý nový variant bude mať omikron ako svojho genetického predchodcu, takže môžeme očakávať, že bude minimálne rovnako infekčný, prípadne viac infekčný. To znamená, že vo veľmi krátkej dobe sa nakazí naraz vysoké percento populácie. A práve tu hrozia výpadky pracovnej sily veľkým fabrikám. Ak tie nebudú vyzývať na preočkovanie, môžu byť potom prekvapené. Reálne hrozí, že firmám vypadne naraz aj tretina pracovnej sily a nebudú schopné napĺňať svoje záväzky voči dodávateľom a podobne. Práve toto bude najbližšie roky najväčším sezónnym rizikom. Nie nadmerné úmrtia, nie preplnené nemocnice.
Odporúčate očkovať sa aj v tomto období?
Rozhodne áno. Stále má zmysel zaočkovať sa, stále má zmysel dať si posilňujúcu dávku. No je potrebné priblížiť, že očkovať sa každé tri mesiace tou istou očkovacou látkou nedáva veľký zmysel. Existujú opodstatnené obavy medzi epidemiológmi, že pri veľmi vysokej frekvencii boostrov môže obranná schopnosť organizmu paradoxne klesať.
Strategické načasovanie boostrov je preto veľmi dôležité, aby sme organizmus pripravili na ďalšiu sezónnu vlnu, no súčasne nepreťažovali, keď je incidencia v populácii veľmi nízka, a teda riziko nakazenia je významne nižšie.
Ďalšou problematikou je, že nové varianty SARS-CoV-2 sú natoľko zmutované, že dokážu sčasti obísť ochranný efekt vakcíny. Technicky hovoríme, že vakcíny sú neperfektné, čiže nie sú schopné absolútnej eliminácie vírusu na danom území. Epidemiologické štúdie ukazujú, že zhruba po štyroch mesiacoch začína výrazne klesať ochranný efekt vakcíny pred symptomatickým ochorením.
Tie isté epidemiologické štúdie však ukazujú, že ochranný efekt proti ťažkému priebehu, a teda aj proti riziku hospitalizácie, je viac-menej rovnako vysoký aj po roku. Aktuálne dostupné vakcíny nás teda chránia pred ťažkým priebehom. Toto sa veľmi ťažko komunikuje. Mnohí totiž vidia realitu duálne: nakazil som sa vs. nenakazil som sa. Nevidia to, že pri nakazení môžu mať rôzne stupne priebehu infekcie.
Momentálne máme k dispozícii vakcíny vyvinuté pre ešte pôvodný wuhanský vírus. Ako ste spomenuli, účinné sú, no pred nákazou ako takou nás nechránia dokonale. V akom štádiu je vývoj vakcín proti omikronu?
Spoločnosti Moderna aj Pfizer aktuálne prispôsobujú svoje vakcíny na variant omikron. V oboch prípadoch sa nové vakcíny už nachádzajú vo fáze klinického testovania a mali by byť dostupné a certifikované už túto jeseň.
Kedy ísť na ďalšiu – štvrtú dávku vakcíny?
Ako som už spomenul, strategické načasovanie všetkých ďalších booster dávok bude extrémne dôležité. Boostrovať by sme sa mali vždy predtým, ako príde nová epidemická vlna charakterizovaná novým variantom. Súčasne bude platiť, že všetky ďalšie epidemické vlny prídu a odídu veľmi rýchlo a zanechajú za sebou takú malú smršť. Výzvou pre zdravotný systém preto bude „zaboostrovať“ niekoľko miliónov osôb v priebehu len pár týždňov. Prakticky to isté, čo sme videli teraz v decembri.
Znamená to, že sa budeme očkovať každý rok, tak ako pri chrípke.
Všetko nasvedčuje tomu, že to bude tak.
Zaočkovanosť proti chrípke u nás dosahuje okolo päť percent, Slováci oň nemajú veľký záujem. Koľko ľudí sa bude chcieť pravidelne očkovať proti COVID-u?
Ťažko povedať, je to len a len na osobnej zodpovednosti každého človeka. Ak si niekto neváži svoje zdravie, je to jeho rozhodnutie. Rešpektujem to. No stále budem vyzývať ľudí, aby sa očkovať išli. Či už proti COVID-u alebo chrípke. Riziko smrti je pri každej ďalšej vlne koronavírusu nízke. Ak niekto prekonal infekciu dvakrát a nebol zaočkovaný, je dobre chránený pred úmrtím. Avšak pripomínam, že stále môže mať ťažký priebeh. Očkovanie má preto zmysel aj pre tých, ktorí už ochorenie COVID-19 prekonali.
Čo ľudí v tomto smere ovplyvní?
Slovensko je krajina, kde je postoj k vede, povedzme, skeptický. Najväčšou komunikačnou chybou počas pandémie boli tvrdenia, že po veľkej intervencii sa všetko vyrieši. Napríklad pri celoplošnom testovaní si niektorí nesprávne vyložili, že potom už nikdy nebudú musieť ísť na antigénový test. Tak to bolo aj pri vakcíne. Nastavenie, že po dvoch dávkach vakcíny je pre mňa COVID vyriešený, je problém. Intervencia má zmysel, keď je kontinuálna. Takže kľúčové bude pripomínať dôležitosť očkovania stále. Žiť s COVID-om znamená riziko reinfekcie až do konca našich životov. Žiť s COVID-om neznamená, že po jednej očkovacej dávke a jednom antigénovom teste vírus zázračne sublimuje do éteru.
Viac ako rok po tom, ako na Slovensko prišla vakcína, máme zaočkovanú viac ako polovicu populácie. Pri tomto čísle sa to prakticky zastavilo a sme jednou z najmenej zaočkovaných krajín Európy. Kde je hlavná príčina? Urobil štát dosť?
Štát urobil všetko, čo mohol. Poskytol očkovacie centrá, vakcín bolo dostatok. Keďže sme v Európskej únii, dostali sme sa s nim medzi prvými na svete. To, že polovica ľudí nechce prijať vakcínu, je komplexná otázka. Tu môžeme ísť až do sociologických diskusií a odpoveď nebude stručná.
Jedným z dôležitých momentov bola politika. Keď sa spolitizujú verejno-zdravotnícke intervencie, je to problém. Boli sme jedinou krajinou, kde opozičné strany bojovali proti vakcíne. Slovensko bolo tiež jedinou krajinou na svete, kde aj niektorí koaliční poslanci vystupovali proti očkovaniu. Nepriamo, keď hovorili, prečo sa nedajú zaočkovať, no zároveň dodávali, „že v tom nikomu nebránia“. Politici u nás nepredstavujú len „niekoho, koho volím, aby vládol“. Nasledujeme ich aj ako autority pri otázkach, akou je očkovanie. Ak niekto povie, že sa nedá zaočkovať, ale druhým v tom nebráni, tak to nazývam antivaxerstvom zabaleným do cukrovej vaty. V konečnom dôsledku je totiž ten efekt rovnaký – nezaočkovaná populácia.
Prichádza leto a COVID, už tradične, slabne. Už nemusíme nosiť respirátory a rúška ani v interiéroch. No stále pribúdajú stovky pozitívnych denne, COVID sa nevyparil. Nehrozí predsa len, že sa situácia v týchto týždňoch zhorší?
Ak je reč o rúškach, ja si osobne myslím, že nosiť ich je vhodné, aj keby tu nebol COVID vôbec. V MHD jednoducho nechcem dýchať vzduch, do ktorého by si niekto kýchol. A je jedno, či je alebo nie je pozitívny. V Singapure alebo v Tokiu to už dávno pochopili. Rúška tam vnímajú ako ochranu zdravia.
To, či pôjdu čísla hore, nebude až tak závisieť od rúšok. V hre sú iné strategické elementy. Opakujem, dôležité sú najmä posilňujúce dávky, ktoré fungujú a chránia pred hospitalizáciou a ťažkým priebehom. Prudký nárast v nasledujúcich mesiacoch nečakám, leto bude pokojné. Strategickú zmenu prinesie až nový variant, ktorý bude schopný obísť imunitu nadobudnutú očkovaním alebo predošlým prekonaním ochorenia COVID-19. A celé koleso sa roztočí nanovo.
A teraz sa opýtam inak. Prečo sme neuvoľňovali opatrenia skôr? Slovensko sa pred letom otváralo pravidelne ako jedna z posledných krajín v Európe. No silné jesenné vlny, ktoré prišli, sa nám nikdy nevyhli. Niektorí to označujú za „oddialenie problému“, ktorý nás v podobe silnej vlny aj tak dobehol.
Uvoľňovaniu opatrení skôr, ako je potrebné, sa odborne hovorí manažované premorovanie. V rámci ochrany verejného zdravia takáto metóda neexistuje. Ak sa krajina rozhodne pre takýto spôsob, ide proti verejnému zdraviu. Manažované premorovanie je súčasne neetické a nemorálne.
Teraz sa zameriam na druhú časť otázky, t. j. prečo sú naše čísla prakticky rovnaké ako všade inde v EÚ. V prostredí, ktoré máte silne prepojené ekonomicky, sociálne a demograficky, sa ťažko robia opatrenia, ktoré sa aplikujú v danom regióne. Keď si pozriem logaritmické krivky incidencie pre Českú a Slovenskú republiku, tak tie sú počas celej dĺžky prakticky identické. Je jedno, čo robíme my ako Slováci, alebo čo robia Česi. Z epidemiologického hľadiska sme stále ešte Československo. Ak majú platiť opatrenia, musia byť rovnaké v celej Európe.
V tejto otázke je ešte jedna rovina. Naozaj mnohým po celom Slovensku boli opatrenia ukradnuté. Videli sme, ako sa nenosili rúška, aj to, koľko ľudí si falšovalo antigénové testy. V konečnom dôsledku oklamali iba samých seba. Intervencia bola zo strany štátu správna, no ak sa opatrenia nedodržiavajú, je to všetko zbytočné.
V Číne momentálne prudko stúpajú infekcie a zaviesť museli prísne lockdowny, situácia sa zhoršuje. Čo sa tam stalo?
Zasiahol ich omikron, a proti tomu neviete už robiť nič viac. Existuje isté reprodukčné číslo, ktoré, keď prekročíte, je mimo vašich fyzických síl zvládnuť situáciu akýmikoľvek opatreniami. Vtedy je na mieste jedine očkovanie. Nuž a kým my očkujeme Modernou a Pfizerom, ktoré chránia pred hospitalizáciou vysoko aj rok po zaočkovaní, v Číne majú vakcínu od Sinovacu, ktorý v mnohým prípadoch nie sú schopné vygenerovať merateľnú imunitnú odpoveď ani po tretej dávke. Účinnosť čínskej vakcíny je nízka a omikron tak predstavuje pre Čínu väčšie riziko. Súčasne je tu aj politicko-sociologický aspekt. Čínska diktatúra si vybudovala značný politický kapitál na úspešnom zvládnutí epidémie. Keby sa teraz s COVID-om v Číne roztrhlo vrece, tak by to bol u domáceho obyvateľstva veľký reputačný a legitimačný problém.
Vzniknú práve tu nové mutácie?
Je to o číslach. Každá nová infekcia u jednotlivca je rizikom novej mutácie. Keď mám jednu miliardu potenciálnych infekcií – ak omikron prejde celou Čínou – je prakticky stopercentná šanca, že vznikne nový variant. To bol aj prípad Indie. Po x-milióntom pozitívnom vznikla práve tá jedna úspešná mutácia, z ktorej vznikol delta variant.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
