Možnosť štvordňového pracovného týždňa v zahraničí v posledných rokoch naberá na popularite.
Štyri dni práce, tri dni voľna. To je režim, na ktorý v posledných rokoch nabiehajú viaceré spoločnosti. Podľa Dalea Whelehana, šéfa spoločnosti 4 Day Week Global, ktorá školí firmy, ako prejsť na štvordňový pracovný týždeň, sa tento systém práce uchytil najmä v Austrálii a Európe.
Whelehan ponúka hneď niekoľko dôvodov, podľa ktorých by mali spoločnosti zvážiť prechod na tento režim. Tými hlavnými sú zníženie syndrómu vyhorenia a lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov.
„Existuje veľa dôkazov, ktoré naznačujú, že musíme urobiť niečo zásadne iné v spôsobe našej práce. Máme problémy s vyhorením. V mnohých odvetviach máme krízu v prijímaní a udržaní zamestnancov. Zamestnanci sú stále viac v strese, čo vedie k zdravotným problémom, problémom s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom,“ uviedol Whelehan v rozhovore pre Associated Press.
Ďalej poukazuje na vplyv stresu na zdravotný stav ľudí. „Vieme, že súvisí s problémami, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, rakovina a cukrovka. Stres teda netreba brať na ľahkú váhu a v našom pracovnom svete sa len zvyšuje,“ poznamenal.
Podľa Whelehana je zároveň možné udržať v práci rovnaký výkon aj pri menej odpracovaných dňoch. „Skrátenie pracovného času prináša zvýšenie produktivity, pretože ľudia majú prirodzene viac času na odpočinok a regeneráciu, čo im umožňuje vrátiť sa do nového týždňa s väčším nasadením,“ tvrdí.
Vyžaduje si to však aj zmenu filozofie fungovania firiem. „Žiadame organizácie, aby navrhli svoje procesy v súlade s takouto filozofiou: Ako môžete udržať svoju firmu na rovnakej úrovni alebo ju zlepšiť a zároveň pracovať menej? Zásadná zmena, ktorú vidíme, spočíva v tom, že sa odkloníme od uvažovania o produktivite ako o tom, koľko času je potrebné na to, aby sa niečo urobilo, a zameriame sa na to, aké výsledky poháňajú podnik vpred,“ hovorí Whelehan.
Na záver tiež poukázal na to, že skresanie počtu mítingov dokáže zvýšiť produktivitu práce. „Sme závislí od mítingov. Myslím si, že za to môže kultúra nerozhodnosti. Nikto nechce prijímať rozhodnutia, a preto sa proces odďaľuje, alebo sa do neho zapája veľa ľudí, aby každý niesol zodpovednosť. A tak nikto nemá zodpovednosť,“ vyhlásil.
Tému štvordňového pracovného týždňa na Slovensku výraznejšie dostal do popredia začiatkom roka premiér Robert Fico. „Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal v januári na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose.
Myšlienka sa však nepozdávala Republikovej únii zamestnávateľov ani Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.
Niektoré spoločnosti u nás však už štvordňový pracovný týždeň predsa len vyskúšali. Jednou z nich je napríklad poisťovňa a dôchodková spoločnosť NN. Tá síce skrátila celkový počet odpracovaných dní, nie však celkový odpracovaný čas.
Štvordňový týždeň testovala aj VÚB. Zo strany zamestnancov o tento systém nebol dostatočný záujem.
Vláda odmieta protesty proti transakčnej dani. Odbory varujú, že spomalí platy v celej ekonomike:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
