Nielen vyššie dane, ale pre niektorých aj nižšie zdanenie príjmov. To priniesla konsolidácia z dielne rezortu financií. Polepšia si napríklad živnostníci a malí podnikatelia. Štát však nerieši veľký problém, ktorý by mu mohol priniesť milióny do kasy.
Vláda predstavila a schválila konsolidačný balík, ktorý má za cieľ zlepšiť stav verejných financií. Najviac rezonuje zvýšenie DPH na 23 percent a, naopak, zníženie DPH na základné potraviny.
Súbor opatrení sa dotkne všetkých, nielen cez zmeny sadzieb daní. Novinky čakajú aj podnikateľov a živnostníkov. Odborníci hovoria, že práve malí podnikatelia sú tzv. víťazi konsolidácie. Pozreli sme sa, čo sa pre nich zmení.
Pre malé firmy sa zníži daňová sadzba z 15 percent na 10 percent a hranica zdaniteľných príjmov sa zvýši zo 60-tisíc na 100-tisíc eur.
Rovnaké zvýšenie hranice zdaniteľných príjmov čaká aj živnostníkov, pričom sadzba dane zostane na 15 percentách.
Malými firmami sa myslia jednoosobové SRO-čky. Sú pomerne bežné v IT sektore, kde majú pracovníci vysoké zárobky a pre firmy aj ich samých je lepšie byť na živnosti alebo prejsť na jednoosobovú SRO-čku.
Doteraz sa ľuďom s príjmom do 60-tisíc eur ročne rovnako vyplatila živnosť aj SRO-čka. Sadzba dane z príjmu bola 15 percent. Rozdiel nastáva, keď človek zarobil viac. V takom prípade má už živnostník sadzbu dane 25 percent, no „eseročka“ iba 21.
Po novom budú mať SRO-čky s výnosmi do 100-tisíc eur sadzbu len desať percent.
Zároveň, ak si budú chcieť vyplatiť zisk z dividend, teda vybrať si peniaze, ktoré zarobili, musia zaplatiť daň z tohto zisku. Tá sa znižuje z 10 na 7 percent.
Živnostníkom sa znižuje sadzba na 15 percent, ak nepresiahol ich zisk 100-tisíc. Keďže však živnostník neplatí zrážkovú daň z dividend, daňové zaťaženie SRO-čiek a živnostníkov bude veľmi podobné.
Podľa daňovej poradkyne a partnerky BMB Partners Taxand Renáty Bláhovej je preto rozhodujúca suma odvodov.
„Stručne zhrnuté, kým celkové daňové zaťaženie príjmu fyzickej osoby podnikateľa a spoločníka s. r. o. je obdobné, rozhodujúca môže byť výška odvodov,“ dodáva Bláhová.
Pokračuje, že najmä zdravotné odvody od tohto roka výrazne narástli a odvodové zaťaženie živnostníka je takmer 50 percent z vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od základu dane, a teda od zisku.
Otázne je ešte, ako sa podnikateľov dotkne daň z finančných transakcií. Vláda zatiaľ nezverejnila detaily jej výpočtu a výberu.
„Pre malé podniky bude táto novinka s istotou predstavovať dodatočné finančné zaťaženie a vzhľadom na napätú nákladovú situáciu sú oprávnené obavy, že budú nútení prenášať tento druh dane do cien svojich výrobkov a služieb. V rôznej miere prispeje v jednotlivých malých podnikoch k finančnému zaťaženiu nárast dane z motorových vozidiel a zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty,“ uvádza Slovenský živnostenský zväz.
Vo všeobecnosti je však zväz so zmenami spokojný. „Z pohľadu malých podnikov a živnostníkov sa nepotvrdili obavy zo zhoršenia podmienok podnikania, keďže sa medzi konsolidačnými opatreniami nenachádzajú nijaké úpravy v súvislosti s režimom paušálnych výdavkov alebo nárastom daňovo-odvodového zaťaženia,“ uvádza zväz.
Pokračuje, že je dobré, že si vláda uvedomuje, že malé a stredné firmy vrátane živnostníkov tvoria 99 percent všetkých podnikateľských subjektov a zamestnávajú tri štvrtiny pracovnej sily.
Čo však konsolidácia vôbec nerieši, sú tzv. fiktívni živnostníci. Ministerstvo financií pritom sľubovalo, že sa týmto fenoménom bude zaoberať a že bude firmy tvrdo postihovať, ak zamestnávajú ľudí na živnosť, hoci tomu ich povaha práce nezodpovedá.
Upozorňuje na to aj poradkyňa Bláhová a dodáva, že celková právna ochrana je lepšia pri SRO-čkách a z tohto pohľadu sa situácia živnostníkov nelepší.
Pri vysokom počte fiktívnych živnostníkov trpí aj štát, ktorý tak prichádza o veľké množstvo daní a odvodov, ktoré by inak musel platiť zamestnávateľ, ak by pracovníka zamestnal na trvalý pracovný pomer.
Úrad hodnoty za peniaze pod ministerstvom financií vypočítal, že ročne príde štát kvôli fiktívnym živnostníkom o 648 miliónov eur. Analytici si však uvedomujú, že je to nereálne, pretože nie každému fiktívnemu živnostníkovi by sa mohlo podariť zamestnať.
Vypočítali teda aj reálnejší scenár. V prípade, že by podiel fiktívnych živnostníkov klesol na priemer európskych krajín, znížil by sa ich počet o 29 až 41-tisíc a zvýšil výnos daní a odvodov od 177 do 251 miliónov eur.
Živnostníkom sa od júla zmenili odvody do sociálnej poisťovne. Viac vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
