Štát prichádza o milióny eur a pracujúci o istoty. Kontrolóri upozorňujú, že na Slovensku prudko stúpa počet fiktívnych živnostníkov. Teda ľudí, ktorých práca vyzerá rovnako ako práca zamestnancov, ale nemajú pracovnú zmluvu. Ministerstvo si je vedomé, že ide o nelegálne zamestnávanie, no zmenu nechystá.
Slovensko má neúmerne veľa tzv. fiktívnych živnostníkov. Ide o pracujúcich, ktorí nie sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer, majú živnosti, ale v skutočnosti sa správajú ako zamestnanci.
Štát na to upozornil Národný kontrolný úrad a odporúča, aby sa tým zaoberal. Doplácajú na to samotní pracujúci, ale aj štát. Ministerstvo práce na rovinu hovorí, že ide o nelegálne zamestnávanie.
NKÚ v analýze približuje, že fiktívny živnostník vykonáva pre firmu prácu na základe zmluvy, ale inej ako pracovnej, ich príjmy závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce.
V praxi teda ich práca nevyzerá inak ako zamestnancov, ktorí majú trvalý pracovný pomer vyplývajúci zo zákonníka práce. Spôsob odmeňovania je však odlišný.
Analytici tiež vypočítali, že počet fiktívnych živnostníkov dlhodobo stúpa. V roku 2021 ich bolo 107-tisíc. Za posledných jedenásť rokov ich počet stúpol o viac ako štvrtinu. Spomedzi krajín Európskej únie ich máme pomerne k celkovému počtu živnostníkov najviac.
Autori správy upozorňujú, že takéto živnosti sú výhodné len pre firmy, pretože za nich neodvádzajú odvody, ako to musia robiť pri zamestnancoch.
Zároveň si živnostníci zvyčajne platia minimálne odvody do sociálnej poisťovne. Prichádzajú tak o sociálne istoty, v prípade nezamestnanosti by získali nízku finančnú podporu od štátu a dôchodok by ma mali len minimálny.
Niektorí sú však k týmto živnostiam donútení. Najčastejšie podľa NKÚ dochádza k týmto praktikám v stavebníctve.
Rezort práce hovorí, že inšpekcia podniká aktívne kroky, no narážajú na prekážky. „Pri výkone inšpekcie práce však inšpektori narážajú na ťažkosti spojené s preukazovaním nepravej živnosti, a to najmä čo sa týka preukazovania všetkých znakov závislej práce v zmysle Zákonníka práce. Problémom tiež je, že kontrolované fyzické osoby sú poučené od svojich zamestnávateľov, resp. objednávateľov služby, ako majú v prípade kontroly podať informáciu inšpektorovi práce,“ priblížilo komunikačné oddelenie ministerstva práce.
Ak inšpekcia odhalí nelegálnych živnostníkov, firme hrozí pokuta do 100-tisíc eur. Navyše je zamestnávateľ zapísaný do centrálneho verejne prístupného zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, tzv. „blacklist“, ktorý vedie Národný inšpektorát práce.
„Táto sankcia následne bráni zamestnávateľovi poberať určité dotácie, štátnu pomoc a financovanie od EÚ. Tento nefinančný a odstrašujúci typ sankcie bol aj na pôde Európskeho orgánu práce označený ako inovatívny príklad dobrej praxe, pričom niektoré členské štáty uvažujú o jeho zavedení,“ dodáva rezort.
K spomínanej analýze NKÚ ministerstvo hovorí, že v ochrane práv zamestnancov Slovensko výrazne nevyčnieva.
„V tomto ohľade teda fenomén fiktívnych živností vyplýva často z toho, že ,zamestnávateľ‘ nechce byť viazaný žiadnymi povinnosťami voči osobe, ktorá pre neho pracuje a ani redukcia jeho povinností by zásadne neviedla k zmene fiktívnych živnostníkov na zamestnancov,“ reaguje rezort práce.
Socio-ekonomický analytik a člen združenia Pracujúca chudoba Ján Košč hovorí, že mnohí ľudia sú nútení k živnosti alebo k skráteným úväzkom, alebo k iným rôznym dohodám.
Upozorňuje, že väčšinou nevedia, že sa voči tomu môžu brániť. Ak ich práca spĺňa podmienky závislej práce, majú podľa neho nárok na zmluvu.
Na rovinu hovorí, že zamestnávatelia týmto obchádzajú zákon. To sa podľa neho bude musieť čoskoro zmeniť aj pod vplyvom tlaku Európskej únie, ktorá sa už týmto fenoménom zaoberá.
„V každom prípade by však pomohlo, ak by sa samotní zamestnanci na Slovensku nedali takto zneužívať a dnes pri akútnom nedostatku zamestnancov s týmito nevýhodnými podmienkami jednoducho nesúhlasili,“ hovorí Košč.
NKÚ dodáva, že nielen slabá sociálno-právna ochrana hovorí v neprospech živností. Ukázalo sa, že firmy majú menší záujem investovať do vzdelávania a odbornej prípravy živnostníkov.
Sú tak potom znevýhodnení na trhu práce, pretože majú menej skúseností a zručností.
Na praktiky firiem dopláca aj sociálna poisťovňa. Podľa výpočtov prišla kvôli fiktívnym živnostníkom o 14 miliónov eur.
Stále živá a zavádzajúca praktika. Na sídlo podnikania chodí fyzickým aj právnickým osobám pošta so šekom. Ide o podvod. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
