Takzvaný druhý chlieb Slovákov nám mizne pred očami. Tento rok pestujeme na poliach najmenej zemiakov v histórii našej samostatnosti. Podpísali sa pod to klimatické zmeny, zanedbané závlahové systémy a podľa pestovateľov aj zle mierené dotácie. Tento negatívny rekord sa môže odraziť aj cenách zemiakov na pultoch predajní.
Poľnohospodári v tieto dni vyorávajú zo zeme skoré odrody zemiakov, no časy keď sme boli v pestovaní tejto plodiny sebestační, sú už dávno preč.
Slovensko bolo kedysi zemiakovou veľmocou, no postupne upadáme. Ešte pred desiatimi rokmi sme pestovali dvakrát toľko zemiakov ako dnes.
Úroveň sebestačnosti je pod 50 percent a situácia je najhoršia za posledných 30 rokov.
Ruka v ruke s tým klesajú aj sadbové zemiaky. Výmera, na ktorej sa pestujú, neustále klesá a hrozí, že týmto tempom ich čoskoro budeme dovážať.
Paradoxne spotreba zemiakov v našich domácnostiach pomaly stúpa. Obľúbená je odroda Sunita. Je dobrá napríklad na hranolky.
Čím to ale je, že sa zemiaky z našich polí strácajú? Podľa pestovateľov to má viacero príčin, ale tou hlavnou sú klimatické zmeny. Sucho totiž táto plodina nemá rada.
Mnoho pestovateľov nestíhalo zavlažiť všetku pôdu, preto museli pristúpiť k zredukovaniu výmery.
Ďalšou vecou je budovanie skladov. Zemiakari tvrdia, že peniaze v sektore sú, no ich nasmerovanie a čerpanie nie je nastavené správne. A mali by byť namierené prioritne na produkciu.
Aj agrorezort priznáva, že pestovanie zemiakov je závislé od kvalitných závlahových systémov. Zároveň tvrdí, že situácia sa v tejto oblasti bude postupne zlepšovať. Strategický plán má podporiť aj zemiakarov.
Keďže je ich menej a záujem o zemiaky stúpa, platí tu jednoduchá rovnica. Ich cena na pultoch predajní klesať zrejme nebude.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo