Suchá zima. Tá trápi nielen klimatológov, ale aj poľnohospodárov, ovocinárov aj záhradkárov. Nedostatok vlahy bude mať zásadný vplyv na tohtoročnú úrodu. No odborník zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre upozorňuje, že si budeme musieť zvykať.
Január bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní a zároveň aj veľmi suchý. Nedostatok vody je vidieť aj vo vodných nádržiach. V Domaši sa ukázali pozostatky zatopených obcí.
Problémy so suchom sa zvyšujú hlavne v západnej polovici Slovenska.
„Meteorologické sucho trvá v celom Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji, ale aj v západnej časti Žilinského a Banskobystrického kraja už 97 až 100 dní,“ uvádza SHMÚ.
Sucho je najintenzívnejšie na Podunajskej nížine. „Veľmi suché podmienky monitorujeme aj na veľkej časti Horného a Dolného Zemplína, avšak tu je dĺžka trvania suchého obdobia približne polovičná oproti západu krajiny,“ tvrdia meteorológovia.
Na poplach však bijú najmä poľnohospodári, ovocinári či záhradkári. Tí sledujú priebeh počasia s obavami.
„Aktuálny výrazný deficit vlahy, ktorý je na celom území Slovenska, zrejme bude mať vplyv aj na rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu,“ vraví hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Podľa jej slov pri pretrvávajúcom suchu následky presušenej pôdy pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby – pri vysádzaní zemiakov a zeleniny.
„Tie potrebujú dostatok vlahy od prvého okamihu, ako prídu do zeme. Slabá zima určite neprispeje ani likvidácii škodcov,“ priblížila.
Poľnohospodári v posledných rokoch zažívajú veľmi nerovnomerne rozložené zrážky a mimoriadne suché letá.
„Tento vývoj počasia potvrdzuje slová pestovateľov, že bez funkčných závlahových systémov niektoré plodiny už ani nebudeme môcť dopestovať,“ hovorí Holéciová.
Prezident Ovocinárskej únie Slovenskej republiky Marián Varga upozorňuje, že ovocné stromy sú odolnejšie ako bežné poľné plodiny, pretože korene sú v hĺbke, no zároveň sú citlivé na zásobu vody.
„Napríklad ak jablká nemajú dostatočné množstvo vody, tak sa nemusia vyvíjať súmerne a v plodoch sa vytvoria cievne zväzky ako tvrdé vlákniny, takže ovocie nebude hladké a dobre konzumovateľné,“ vysvetľuje ovocinár.
Z tohto dôvodu je každý ovocný strom náročný na vodu.
„Ak napadne veľké množstvo zrážok a potom zrazu nič, je sucho, tak strom je v strese. Je potrebná pomalá a stála závlaha,“ poznamenal Varga a poukázal na kvapkové závlahy.
„Najlepšie sú atmosférické zrážky, ale doplnkové závlahy zachraňujú ovocne stromy. Kto nemá závlahu, bude mat veľmi krutý rok a musí počítať s tým, že nebude mat lepšiu úrodu,“ doplnil.
Utrpieť môžu jahody, čerešne, marhule a broskyne. „Nebudú mať veľkosť a utrpí ich vnútorná kvalita,“ dodal.
Zima je suchá a počasie nevyspytateľné aj podľa profesora Ľuboša Juríka z Ústavu krajinného inžinierstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
„Všetci poľnohospodári nariekajú, že je sucho, ale nie je to tak prvý rok a nebude to ani posledný rok. Poľnohospodári sa zatiaľ nesnažia prispôsobiť suchu, potrebujú zmeniť plodiny, osevné postupy. Rovnako potrebujú zmeniť postoj k pôde. Naše pôdy sú úplne vyprahnuté do organickej hmoty. To, že pôdy vyschli, je výsledkom 30-ročného drancovania organickej hmoty v pôde a tým pádom sa vlhkosť v nej veľmi rýchlo stráca,“ odborne vysvetľuje Jurík.
Tvrdí, že poľnohospodárov zaujíma len produkcia, ale ochrana pôdy ich nezaujíma. „Súčasná situácia je už asi trvalá a zimy budeme mať bez snehu a nedostatku vlahy,“ skonštatoval.
Plodiny by mali podľa Juríka zodpovedať lokálnym zrážkam. „Napríklad v Nitre, ak bude tento rok napríklad 500 mililitrov zrážok, tak rastliny musia prispôsobiť tak, aby dokázali z tých 500 mililitrov profitovať, niečo musí odtiecť do riek. V mnohých dedinách začali raz za dva dni zásobovať pitnou vodou, pretože obce nemajú ani podzemnú vodu. Keď poľnohospodári spotrebujú všetku vodu, tak ju nemáme v studniach a riekach,“ varuje profesor.
V nasledujúcich dňoch sa bude vyskytovať sneženie až do soboty (15. 2.).
„Na viacerých miestach to bude sneženie alebo dážď so snehom a v nižších polohách to môže byť aj dážď. V týchto polohách hrozí, že sa bude ojedinele vytvárať aj poľadovica, zároveň sa rozfúka vietor, čiže treba byť obozretný predovšetkým na severe nášho územia a na východnom Slovensku, kde sa ojedinele môžu vytvárať snehové jazyky,“ hovorí meteorologička Martina Sadloňová zo SHMÚ.
Významne vysoké úhrny zrážok však neočakávame, no počasie nás vráti do zimy. Podľa Sadloňovej začiatkom budúceho pracovného týždňa treba opäť rátať s mrazmi.
„Počasie bude ovplyvňovať tlaková výš. Bude jasno až polojasno, ojedinele zamračené nízkou oblačnosťou a len výnimočne slabé sneženie. Teploty vzduchu budú rôzne, od - 3 do - 10 stupňov Celzia a v údoliach najmä na severe bude miestami chladnejšie, od - 10 až do - 20 stupňov Celzia. Maximálna denná teplota bude - 2 až + 3 stupne Celzia, na severe miestami okolo - 4 stupňov Celzia,“ uzavrela meteorologička.
Pozrite si aktuálnu predpoveď počasia:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
