Ceny energií stúpajú domácnostiam už tento rok. Kým ľudia hovoria, že sú v krajnej situácii, minister Hirman reaguje, že to nie je fatálne.
Erika, ktorá býva v podnájme v Bratislave, dostala nepríjemnú správu od majiteľa bytu. Od ďalšieho mesiaca sa jej účet za energie zvýši o 90 eur.
„Nie každý má 90 eur len tak navyše. Urobí mi to poriadny škrt cez rozpočet a navyše som s tým vôbec nerátala. Najhoršie na tom je, že to nie je o zmene bývania, ceny stúpli všetkým naokolo a človek z tejto situácie nevidí východisko. Neviem, na čom by som mohla ušetriť, asi len na jedle. Ale človek potrebuje jesť. Zamýšľam sa aj nad ľuďmi, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, ako dokážu prežiť,“ hovorí Erika.
Nespokojná je aj Anna z Veľkého Krtíša. Spolu s manželom sú už dôchodcovia a mesačné platby za energie im stúpli o 40 eur.
„O chvíľu už na to nebudeme mať. Sme dôchodcovia, robiť už nemôžeme. Mohli by nám pridať peniaze na to, aby sme si mohli vyplatiť plyn a vodu. Veď to je neúnosné,“ hovorí Anna.
Premýšľa, ako môže ušetriť, pretože už teraz sa snažia uťahovať opasky. Obáva sa, že termostat na radiátoroch si zapnú len na prvý stupeň. V byte by tak mali ledva 15 °C. „Budeme sedieť v dekách,“ obáva sa Anna.
Kým ľudia sa boja, za čo budú kúriť a svietiť, minister hospodárstva hovorí, že situácia nie je fatálna.
Preddavky stúpajú napriek tomu, že vláda zregulovala cenu elektrickej energie do konca tohto roka. Vláda hovorí, že ceny sú zastropované, no tento výraz nie je presný. Síce cena za silovú zložku zostáva na úrovni 61,21 eura za megawatthodinu, do celkovej sumy pre domácnosti vstupuje viac komponentov a tie štát nevie ovplyvniť.
Expert na elektroenergetiku Andrej Hanzel vysvetľuje, čo všetko ovplyvňuje konečnú sumu, ktorú vidia domácnosti na účtoch za elektrinu.
„Jeden komponent je silová elektrina, samotná komodita. Tá je od Slovenských elektrární a jej cena je zastropovaná. Zvyšok ceny tvorí distribučná a prenosová sústava, teda drôty, transformátor, linky, pracovníci a tak ďalej. Obyvateľ platí len primeranú čiastku z miliárd, ktoré sú potrebné na chod prenosovej a distribučnej sústavy,“ vysvetľuje Hanzel.
Zložka ceny, na ktorú sa zastropovanie nevzťahuje, sú straty, ktoré vznikajú pri „rozvoze“ elektriny v zmysle Ohmovho zákona. Straty si musí distribučná spoločnosť zaobstarať na voľnom trhu a majú hodnotu okolo osem až desať percent.
„Ďalšia variabilná položka je poplatok za udržanie frekvencie 50 Hz v sústave. Frekvencia sa udržiava tak, že keď klesá, musia sa nasadiť zdroje, musí sa zvýšiť výroba a táto elektrina sa kupuje na voľnom trhu. Zvýšenie je možno v hodnote desať až 15 percent,“ dodáva odborník.
„Treba si uvedomiť, že v susednej krajine je vojna. To nie je dedinská bitka. Sú tam zabíjaní ľudia a ničí sa tam majetok. Nemôžeme sa tváriť, že nás sa to netýka, a je to vec ľudí v treťom podpalubí a my sme na vrchnom poschodí a máme muziku, zábavu a tanec. To, čo sa snaží urobiť vláda, je, aby nárast cien bol prijateľný. To, že nejaký bude, musí každý z nás prijať. Štát má možnosti, ako pomôcť tým, ktorí sú na hranici. Pomoc však musí byť veľmi adresná. Bolo by značne nespravodlivé, aby pomoc dostávali aj tí, ktorí využívajú elektrinu na ohrev bazéna, tvorbu umelých vĺn a podobne,“ upozorňuje Hanzel.
Zlú ekonomickú situáciu Slovákov potvrdzujú aj analýzy Európskej odborovej konfederácie. Slováci s priemerným platom si musia na ročné výdavky na energie vyčleniť jeden celý mesačný plat. Tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, musia na energie pracovať 45 dní.
Spomedzi krajín Európskej únie sme na piatej najhoršej pozícii.
Európski odborári poslali otvorený list predsedníčke Európskej komisie a predsedovi Európskej rady, v ktorom žiadajú splniť šesť požiadaviek. Od predstaviteľov štátov očakávajú, že zvýšia mzdy, aby vládali pracujúci ľudia uniesť zvýšené životné náklady, finančnú pomoc ľuďom, ktorí majú problémy zvládnuť vysoké ceny.
„Situácia je vážna, ale nie je fatálna. Netreba robiť paniku. Ten, kto sa pripraví na krajné situácie, ten ich môže aj zvládať,“ vyhlásil Hirman.
Minister sľubuje, že vláda pomôže niektorým domácnostiam aj finančne. Podrobnosti stále nevieme.
„Vývoj naberá šialené tempo. Kompenzačné schémy sú rozpracované. Prvá je v Bruseli na schválenie. Ďalšie sú v štádiu vysokého rozpracovania. Schémy musia byť spravodlivé pre všetkých občanov. Chce to čas a musí to byť citlivo urobené, aby to bolo férové pre každú domácnosť,“ priblížil Hirman.
Dodal, že situácia je posledné mesiace nestabilná a ceny energií sa menia z hodiny na hodinu. Nepredpokladá však dobrý vývoj. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, čo značí, že vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí.
Ceny ropy aj plynu začali po Putinovom rozhodnutí opäť stúpať. To sa prejaví na cenách za kúrenie a svietenie aj na Slovensku.
Podľa odborníka Hanzela má štát nástroje, ako nakúpiť lacnejšiu elektrinu. Inšpirovať by sme sa mohli napríklad v Česku. Ich vláda dala najväčším výrobcom elektriny miliardové pôžičky.
Vďaka pôžičke môžu obchodovať na burze so všetkými výhodami, ktoré poskytujú bankové záruky, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobé výhodné nákupy na tzv. forwardových trhoch.
„Na týchto trhoch sa elektrina kupuje na šesť až desať mesiacov dopredu. Keď sa kupuje elektrina desať mesiacov dopredu, tak sa kupuje z takých zdrojov, ktoré majú najnižšie náklady, napríklad jadrové zdroje. Pre majiteľa zdrojov je výhodný predaj osem až desať mesiacov dopredu, pretože veľká elektráreň ide skoro celý rok a môže sa dokonale pripraviť na každoročnú generálnu opravu, respektíve výmenu paliva. Takíto výrobcovia hľadajú dodávateľov elektriny, ktorý od nich kúpi elektrinu na dlhé obdobie, a dohodnú sa na cene,“ vysvetľuje Hanzel.
Ak spoločnosti nemajú na bankovú záruku, nakupujú na spotových trhoch, kde sú ceny elektriny vysoké.
„Vysoká cena, ktorá u nás je, nie je spôsobená tým, že u nás sa vyrobí za 40 eur, odíde do Bruselu, kde sa kúpi za tisíc eur. Vysoká je preto, lebo dodávatelia elektriny nemajú dostatok kapitálu na poskytovanie bankových záruky, bez ktorých sa nedá obchodovať na forwardových trhoch a nakupujú elektrinu na spotovom trhu, čo je okamžitý trh, kde sú vysoké ceny. Potom sa zdá, že na Slovensku sú výrobcovia, ktorí dokážu vyrábať za dobré ceny. Tie sa však ponúkajú na forwardových trhoch a tam sa musí zložiť banková záruka,“ zdôrazňuje Hanzel.
Dodáva, že ľudia sa musia pripraviť, že ceny už klesať nebudú. Cena elektriny je navyše ovplyvnená aj nedostatkom zemného plynu, ktorý sa používa na jej výrobu.
Pozrite si reportáž o cenách elektriny:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
