Vláda prijala krízový plán pre prípad výpadku energetických surovín z Ruska. Európska únia postupne uvaľuje sankcie na uhlie a chystá sa aj na ropu. Stále hrozí aj riziko, že ruský prezident Vladimir Putin vypne kohútiky s plynom. Vláda však zatiaľ krízový plán nezverejnila. Ministerstvo hospodárstva, ktoré plán napísalo, tvrdí, že materiál bude aktualizovaný a doplnený o ďalšie informácie a zatiaľ nemôžu poskytnúť, čo obsahuje.
Rezort zároveň dodáva, že koncom marca sa skončila vykurovacia sezóna a zásobníky sa začínajú plniť nanovo. Aktuálne sú naplnené na 20 percent.
Ako by sa mal štát pripraviť na možné odpojenie od surovín? Budeme postupovať podobne ako v roku 2009 počas plynovej krízy, kedy boli odstavené fabriky, aby sa domácnosti nemuseli uskromňovať? Súčasnú situáciu vysvetľuje analytik z portálu Energie pre vás Jozef Badida.
Mal by mať štát pripravený plán v prípade, že nastane výpadok energetických surovín?
Samozrejme, každá krajina by mala mať premyslené, čo v prípade, ak by vypadli dodávky komodít z tretích krajín. Práve za týmto účelom máme legislatívne ukotvené núdzové zásoby ropy a ropných produktov na úrovni 90 dní, respektíve štandardy bezpečnosti dodávok plynu pre zabezpečenie chránených odberateľov vo vykurovacom období.
Avšak tentoraz sme v bezprecedentnej situácii a hrozba výpadku ruských dodávok ropy, zemného plynu a jadrového paliva sa stáva reálnejšou než kedykoľvek predtým. Z jednej strany je to napríklad uznesenie Európskeho parlamentu volajúce po okamžitom embargu na ruské energetické suroviny. Na druhej strane je to napríklad dekrét prezidenta Putina nariaďujúceho platby v rubľoch, čo európski odberatelia považujú za jednostranné porušenie platných zmlúv.
Ako by mal takýto krízový plán vyzerať?
To je naozaj zložitá otázka a je zrejmé, že takýto detailný plán postupných krokov je nevyhnutné prijať pre každú komoditu zvlášť. Navyše treba hľadať i ďalšie alternatívy znižujúce dopyt po dovoze fosílnych palív spočívajúce v lokálnom využití slnečnej a geotermálnej energie, produkcii biometánu či zvyšovaní energetickej účinnosti. Samozrejme, je potrebné diverzifikovať dodávateľov jadrového paliva, nakupovať i skvapalnený plyn (LNG) či upraviť rafinérske technológie na spracovanie inej než ruskej ropy. Tieto opatrenia si však vyžadujú dodatočné investície, no ministerstvo hospodárstva ovláda len štátne SPP, v Slovenských elektrárňach má minoritu a v Slovnafte nie je vlastnícky prítomné vôbec.
Počas plynovej krízy v roku 2009 bola pozastavená výroba v automobilkách aj v ďalších fabrikách ako U. S. Steel, Duslo Šaľa, Whirpool. Dá sa predpokladať, že aj v prípade krízy v tejto dobe by bol postup podobný? Obmedzila by sa teda výroba podnikov?
To by záviselo od obdobia, kedy by malo dôjsť k prípadným výpadkom ruského plynu a potenciálnym novým dodávkam zabezpečeným slovenskými dodávateľmi. V kritických momentoch sa dejú veci, ktoré by sme si v minulosti ani len nevedeli predstaviť. Štátne SPP nakupuje LNG a zdá sa, že ho vie aj fyzicky dostať na Slovensko. V budúcnosti sa nám možno otvoria i príležitosti vlastnícky vstúpiť do nových LNG terminálov na európskom pobreží. Najpodstatnejšie v kritickej situácii by však bolo zachovať voľné prepravné trasy medzi krajinami. V opačnom prípade by sme plyn na Slovensko naozaj nevedeli dopraviť.
Aktuálne sme už mimo vykurovacej sezóny, takže teraz nám nehrozí nedostatok plynu, aj keby vypadli ruské dodávky. Problémom však je nasledujúca zima. Ako prvé by sa mali obmedzovať dodávky plynu pre služby, ako napríklad nákupné centrá či administratíva. Možno by sa opäť viac využila práca a štúdium z domu. Úplne kľúčové je ochrániť priemysel, aby bola udržaná zamestnanosť a, samozrejme, ochrana domácností.
Kedy by prišli na rad aj domácnosti?
Ochrana domácnosti musí byť prioritou a tak to nariaďuje i slovenská legislatíva. Ak by už nebolo zemného plynu na nič iné, tak na vykurovanie a prípravu teplej vody pre domácnosti je nevyhnutné ho poskytnúť. Na druhej strane si treba povedať, že nie všetky rodinné domy a teplárne využívajú len zemný plyn. V mnohých prípadoch je to i biomasa, niekde geotermálna energia, inde tepelné čerpadlá či uhlie.
Európska únia uvalila sankcie na ruské uhlie a chystá sa zakázať dovoz aj ropy. Aký vplyv to bude mať na slovenský priemysel a domácnosti?
Áno, členské štáty EÚ zaviedli embargo na dovoz ruského uhlia do EÚ a to začne platiť o štyri mesiace. Na slovenskú ekonomiku by však nemalo mať priamy vplyv, keďže ruské uhlie sa už u nás asi ani nespaľuje, respektíve si spoločnosti vedia zabezpečiť náhradu. Avšak nepriamo takýto krok zvyšuje trhové ceny elektriny, keďže v niektorých európskych krajinách sa ruské uhlie využíva práve pri jej produkcii. Pri embargu na ruskú ropu by to už bolo pre nás zložitejšie, keďže Slovnaft dokáže inú ropu spracovať len v minimálnej miere. Práve preto máme k dispozícii núdzové zásoby ropy na 90 dní, avšak i v tomto období by sme mohli očakávať obmedzené tankovanie a určite drahšie ceny pohonných hmôt.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
