Cez víkend si ľudia po celom Slovensku pripomenú svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Tomáš Stríž, ktorý je už štvrtou generáciou rodinného pohrebníctva, sa podelil o svoje skúsenosti s prácou so smrťou. Popísal, s čím všetkým sa počas nej stretol a ako prežíva obdobie Dušičiek. Okrem pohrebných služieb ponúka pozostalým aj rôzne spomienkové predmety.
V rozhovore s pracovníkom pohrebnej služby Tomášom Strížom sa tiež dočítate:
Aké to je vyrastať obklopený smrťou
Či sa stretol so zvláštnymi požiadavkami od klientov
Či zažil niečo, čo si nevedel racionálne vysvetliť
Čo všetko preňho znamená obdobie Dušičiek
Pohrebná služba je pre vašu rodinu dlhoročným zameraním. Ako dlho sa vaša rodina venuje pohrebníctvu?
Pohrebníctvu sa venuje naša rodina už 75 rokov. Ja som štvrtá generácia, ktorá pokračuje v tejto práci.
Vy ste v pohrebnej službe vyrastali od malička. Ako to ovplyvnilo vaše detstvo a dospievanie?
Musím povedať, že veľmi. Namiesto hrania sa vonku s kamarátmi som vypomáhal v našej pohrebnej službe už od mlada. Videl som spolužiakov, ako sa hrajú na ihrisku, a ja som sedel v aute s otcom na ceste pre telo zosnulého.
Nočné exkurzie po patológiách a cintorínoch boli pre mňa na dennom poriadku. Nebolo to jednoduché, niekedy boli v noci aj tri výjazdy a ja som musel byt ráno „fresh“ do školy.
Ale nestážujem sa, veľa mi to dalo a dospel som oproti mojim rovesníkom o trochu rýchlejšie. Tá práca ma naučila si veľmi vážiť život. Teraz sme tu a iba o pár sekúnd môže byť všetko úplne inak.
Plánujete v tomto biznise pokračovať a prípadne k nemu viezť aj budúce generácie?
Určite chcem pokračovať v tejto práci. Prakticky som v nej vyrastal od mala a nechcem sa toho vzdať. Beriem to aj ako poslanie, ktoré mi bolo odovzdané našimi predkami. A chcem sa stále vo všetkom zlepšovať.
Vy sa okrem pohrebnej služby venujete aj šperkárstvu a vytvárate šperky na pamiatku pre pozostalých. Ako vám napadlo začať podnikať aj s týmito produktami?
Áno, táto činnosť sa vyvinula úplne prirodzene popri práci v pohrebnej službe. Vnímal som, že by pre pozostalých mohli byť veľmi nápomocné rôzne spomienkové predmety, ktoré im pomôžu prekonávať smútok a zároveň im budú dodávať pocit, že majú svojho milovaného blízkeho stále pri sebe.
Najprv som začal s predmetmi zo skla, do ktorého vkladám popol zosnulej osoby. Neskôr sa pridali aj strieborné a zlaté šperky, do ktorých som dal gravírovať odtlačky zosnulých. Aktuálne mám v ponuke aj šperky, do ktorých vkladám symbolické množstvo popola alebo vlasy. Zákazníci si môžu vybrať aj zo širokej ponuky urien.
Nedávno som uviedol na trh aj nový produkt – spomienkového plyšového macka, ktorého šijeme z obľúbeného oblečenia zosnulého. K tomu ma inšpirovala moja babka, ktorá pred pár rokmi zomrela. Bolo mi ľúto vyhodiť jej veci, a tak som z nich dal ušiť prvého takéhoto medvedíka. Stal sa najpredávanejším spomienkovým predmetom.
Čím je podľa vás práca pohrebnej služby špeciálna a výnimočná?
Je špeciálna v tom, že ju nemôže robiť každý. Vnímam to ako poslanie. Jednoducho, človek musí byť citlivý, empatický a načúvať ľuďom (pozostalým). Na druhú stranu musí mať úctu a dodať profesionálnu službu, s ktorou budú spokojní zákazníci.
Stretli ste sa niekedy s nejakými zvláštnymi požiadavkami od pozostalých? Ktoré vám utkveli v pamäti?
Tých veru bolo. Chceli po nás napríklad, aby sme do rakvy vložili pečené kurča, pretože zosnulý bol dlho na lôžku, mal veľmi vážne tráviace problémy a už nemohol poriadne jesť. Pred smrťou stále opakoval, že je veľmi hladný. Mávame samozrejme aj požiadavky na netradičné hudby, niekedy prehrávame aj odkazy, ktoré nahral zosnulý ešte pred smrťou. Naozaj sme sa už stretli s kadečím.
Niektorým ľuďom môžu pripadať pohrebné služby či cintoríny ako desivé miesta. Aká je v nich v skutočnosti atmosféra? Stretli ste sa niekedy s niečím, čo ste si nevedeli racionálne vysvetliť?
Ja tieto miesta beriem úplne normálne a prídu mi úplne prirodzené. Atmosféra je samozrejme pietna a musíme najmä dávať pozor na všetky detaily, ktoré sú spojené s vybavovaním pohrebu.
V našej pohrebnej službe sa už stalo toľko rôznych nevysvetliteľných udalostí, že o tom môžem napísať aj knihu. Niektoré veci ani nemôžem povedať, lebo by sa ľudia báli.
Ale naposledy sa rodina prišla k nám rozlúčiť s ich milovanou zosnulou. Zrazu sa v miestnosti vyplo svetlo a začal pípať alarm. Všetci sme sa zľakli, ale do minúty sa to skončilo. Desivé však je, že alarm nám v tom týždni nefungoval a bol vypojený z elektriny.
Práca so smrťou môže mať na ľudí aj negatívny vplyv. Ako sa psychicky vyrovnávate so smútkom pozostalých a prácou s mŕtvymi?
Keď som začínal aktívne komunikovať s pozostalými, mal som počas dňa problém vytesniť veci, ktoré som navnímal a nasal od pozostalých. Neskôr som sa to našťastie naučil „vyventilovať“ pomocou posilňovne.
Zistil som, že fyzická námaha mi pomáha uvoľniť sa a zároveň som z nej aj čerpal množstvo nových nápadov. Je to pre mňa forma relaxu, ktorá mi najviac pomáha so psychohygienou.
Prichádzajú Dušičky. Čo pre vás tento sviatok znamená?
Na tento sviatok sa pozerám z viacerých uhlov. Jeden je z pracovného pohľadu a druhý z osobného. Okrem pohrebnej služby aj spravujeme cintoríny. Staráme sa na nich o poriadok, kosíme trávu a udržujeme čistotu.
V tomto období sú cintoríny plné a, bohužiaľ, musím povedať, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí si síce prídu uctiť pamiatku na svojho milovaného, no moc nedbajú na dodržiavanie poriadku.
Z osobného hľadiska je to taký sviatok spomienok. Je to sviatok, kedy by sme mali ešte intenzívnejšie spomínať na našich blízkych milovaných, ktorí už nie sú medzi nami, a venovať im modlitby.
Ale veľakrát sa aj zamýšľam nad tým, aký je človek zvláštny. Háda sa so živými a mŕtvym prináša kvety. Roky sa s človekom nerozpráva, no keď zomrie, rešpektuje ho. Nemá čas navštíviť živého človeka, ale nad hrobom dokáže človek zostať aj celý deň. A mne to potom niekedy pripadá tak, že smrť je cennejšia než život.
Mestá sa pripravujú na tony odpadu, ktoré vyprodukujú návštevy cintorínov počas sviatkov. Pozrite si reportáž Televíznych novín o tom, ako sa s tým vysporiadajú:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
