Zažívajú úzkosť, nemôžu spávať, cítia sa osamelé. Psychológovia upozorňujú, že duševné zdravie detí a mladých ľudí sa zhoršuje. To, že niečo nie je v poriadku, môžu napovedať drobné signály.
Svoje robí rodinné prostredie, tlak v škole, sociálne siete aj vzťahy s rovesníkmi. „Ak je dieťa dlhodobo pod nejakým tlakom alebo je dlhodobo v konflikte, či už v škole, s kamarátmi alebo v domácom prostredí, môže to byť významným faktorom. Samozrejme, dôležitú úlohu hrajú aj genetické predispozície, je toho veľmi veľa,“ hovorí školská psychologička Kornélia Ďuríková.
Kľúčové je zachytiť aj najmenší náznak, že sa dieťa necíti dobre. Varovným signálom môže byť aj to, keď sa zo dňa na deň začne uzatvárať do seba. „Všímať si čokoľvek, čo vybočuje od štandardného správania dieťaťa. To je asi najdôležitejšie, všímať si, komunikovať, poznať dieťa,“ odporúča odborníčka.
Čoraz väčší dôraz na duševné zdravie sa kladie aj v školách. Len ťažko sa môže na hodine sústrediť žiak, ktorý je nešťastný. Duševná pohoda ovplyvňuje aj výsledky.
„Vidíme, že dnešné deti sú viac diagnostikované na rôzne poruchy pozornosti, ale súvisí to s celým zázemím života doma, so sociálnymi sieťami, s interakciami, ktoré dnes žijú. Je to nový život, ktorý prináša nové výzvy, nové problémy,“ tvrdí Tomáš Drucker, minister školstva.
Duševná pohoda neprichádza automaticky, treba si ju budovať. Odborníci radia dostatočný spánok, zdravú a vyváženú stravu, pohyb či udržiavanie dobrých vzťahov.
„Na to, aby sme boli fyzicky zdraví, musíme byť aj duševne zdraví, a naopak. Je to dôležitá téma a nestačí ju riešiť niekedy v budúcnosti raz, ale treba ju riešiť každý deň,“ konštatoval Andrej Vršanský, výkonný riaditeľ Ligy za duševné zdravie.
Mnohé duševné problémy sa prejavia skôr ako v štrnástich rokoch. Ukazujú to dáta nielen zo Slovenska.
Zo správ odborníkov sú známe aj ďalšie fakty. Depresia a úzkosť sú jedným z piatich najčastejších psychických ochorení. Jeden zo siedmich tínedžerov pritom má skúsenosť s psychickými ťažkosťami a samovražda je štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia ľudí vo veku od 15 do 19 rokov.
Linku detskej istoty na Slovensku ročne kontaktuje 130-tisíc ľudí. O tom, s čím sa na ňu obracajú, sme sa zhovárali s psychologičkou Natáliou Čavojskou. Viac vo videu hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo