V koalícii to vrie. Za ostatných pár dní sa dalo do pohybu viacero skutočností, ktoré už zjavne bublali pod povrchom niekoľko týždňov, ba mesiacov. Situácia je neprehľadná, mení sa každým dňom.
Koalícia Smer, Hlas a SNS je pri moci zhruba rok. Ako v každej vláde aj v tejto sa priebežne vyskytovali nezhody. Prvé trhliny vo vzťahoch však badať od prezidentských volieb, v ktorých uspel vtedajší predseda Hlasu Peter Pellegrini.
SNS si začala nárokovať na post predsedu parlamentu, keďže podľa nej sa zmenili pomery v koalícii. Hlas to dlhodobo odmieta a Smer sa tvári, že sa ho situácia netýka. Strany sa spor snažili zahladiť tým, že stoličku šéfa národnej rady oficiálne neobsadili a parlament bude riadiť poverený podpredseda za Hlas Peter Žiga.
Pokoj v koalícii dlho nevydržal. Andrej Danko pred dvomi týždňami spustil kanonádu na ministrov za Hlas. Najostrejšie zareagoval minister práce Erik Tomáš, ktorý načrtol aj možnosť, že za určitých okolností sa koalícia môže rozpadnúť.
Do týchto nedokončených sporov však v posledných dňoch zasiahol Rudolf Huliak, ktorý so svojimi poslancami za Národnú koalíciu pôsobiacich v klube SNS, si od Andreja Danka vyžiadal väčší vplyv na presadzovanie vlastných tém.
Toto vyvolalo ďalší spor a obavy zo strany koaličných partnerov, že koalícia môže stratiť alebo nemať pod kontrolou troch poslancov. V takom prípade by už mohla rátať len so 76 hlasmi, čo je najtesnejšia možná väčšina v parlamente.
„Asi sa chcú nejako zviditeľňovať a možno v najbližších veľkých parlamentných voľbách nekandidovať pod SNS, ale samostatne. Stratégiu musia ovládať v tomto prípade sami. Pre nás je dôležité jedno – budú naďalej podporovať vládnu koalíciu,“ reagoval predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter.
Poslanci okolo Huliaka avizujú, že klub SNS nechcú rozbiť, no chcú mať právo chodiť na koaličné rady. Stále mienia podporovať vládne návrhy zákonov.
„Urobíme všetko pre to, aby sa vládna koalícia nerozpadla, a preto neodchádzame zo žiadneho klubu,“ vyhlásil Huliak.
Otázka znie, dokedy to môže koalícia v tomto nastavení vydržať, keďže pri niektorých témach – ako je napríklad odvolávanie lídra PS Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu – mierne rebelujú aj traja poslanci za Hlas.
Do toho sa v piatok vzdala postu ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorú okrem opozície veľmi tvrdo napádal aj Andrej Danko.
Hlas sa teraz pýta, či by sa postu recipročne nemal vzdať aj splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár, ktorého do funkcie dosadila SNS. Ten je zas kritizovaný za to, že podľa odborníkov šíri o pandémii a očkovaní dezinformácie a nepravdy.
Z pohľadu prieskumov a možného rozloženia síl medzi jednotlivými politickými blokmi sa aj napriek rozporom veľa toho nemení.
Strana Roberta Fica si drží percentá na úrovni výsledkov z parlamentných volieb, hnutie Michala Šimečku s nárastom štyroch až piatich percent sa dotiahlo práve na vedúci Smer.
„PS sa mohlo tešiť zvýšeniu preferencií už krátko po voľbách a zostavení súčasnej koalície, zatiaľ čo Smer profitoval najmä v období prezidentských volieb. Práve odchod Petra Pellegriniho z pozície predsedu strany Hlas a presun do funkcie prezidenta oslabil stranu a, naopak, posilnil príklon časti bývalých voličov a voličiek Hlasu k Smeru,“ uviedol sociológ z agentúry IPSOS Roman Pudmarčík.
Badať to aj na dlhodobých preferenciách Hlasu, ktorý sa ocitol v tieni Smeru, pričom sa momentálne snaží tento prepad zastaviť.
„Každopádne väčšina voličov Hlasu dnes akceptuje ako prijateľnú voľbu aj Smer, takže z tohto hľadiska je to nielen koaličný partner, ale aj politický súper,“ podotkol sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
S posilňovaním Smeru priamo súvisí aj prepad SNS, ktorá lavíruje na hranici zvoliteľnosti, no viacero prieskumov ju už posielala mimo parlament.
Andrej Danko musí okrem Roberta Fica zápasiť aj s iným protivníkom. Od parlamentných volieb a hlavne od volieb do Európskeho parlamentu totiž neustále rastie Republika. A práve toto hnutie, ak by SNS vo voľbách prepadla, môže zohrať kľúčovú úlohu pre Roberta Fica a vzniku jeho ďalšej možnej vlády.
Na opozičnom brehu okrem spomínaného Progresívneho Slovenska všetky strany bojujú o parlamentnú príslušnosť. Preferencie KDH a SaS z dlhodobého hľadiska prakticky stoja niekde na úrovni 6 až 7 percent.
Najväčší problém dostať sa do Národnej rady by malo momentálne hnutie Slovensko. Kým vo voľbách získalo 9 percent hlasov, teraz bojuje o parlamentnú príslušnosť. Viacero prieskumov mu nepripisuje už ani jeden poslanecký mandát. Igor Matovič sa navyše borí s izoláciou nielen koaličných, ale aj opozičných strán.
Práve bývalé OĽANO by mohla vystriedať strana Demokrati, ktorá postupnými krokmi narástla až k 5 percentám. Paradoxné je, že väčšina čelných predstaviteľov politicky vyrástla práve v hnutí Igora Matoviča.
„V prípade Demokratov síce existuje potenciál rastu, ale opäť je napríklad naviazaný na súčasných voličov PS, a preto je pre Demokratov ťažké v krátkom čase nejako významne narásť,“ podotkol Slosiarik.
Aj keď počas roka došlo pri viacerých stranách k posunom, odborníci sa zhodujú, že medzi jednotlivými politickými blokmi sa od volieb prakticky nič nezmenilo. Stále má mierne navrch blok vedený Robertom Ficom. Najdôležitejšie preto bude, kto sa napokon do parlamentu (ne)dostane.
Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková oznámila, že podáva demisiu. Nominantka Hlasu už týždne čelila kritike lekárov aj lídrov koalície. Odstúpiť sa napokon rozhodla pre vládne škrty v zdravotníctve. Pozrite si reportáž, ktorú nakrúcal Viktor Serebryakov:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
