Aj keď sa preferencie hýbu veľmi pomaly, rok od volieb sa dajú pozorovať viaceré trendy. Progresívne Slovensko sa stalo hlavným vyzývateľom Smeru a momentálne sa hrá o to, ktoré z ostatných strán prelezú hranicu zvoliteľnosti, aby zabezpečili vládu jednému alebo druhému bloku.
Pred rokom vyhral voľby Smer, ktorý s pomocou Hlasu a SNS zložil tesnú parlamentnú väčšinu so 79 poslancami. Na opozičnom spektre sa do Národnej rady dostalo Progresívne Slovensko, KDH, SaS a hnutie Slovensko. Podľa súčasných preferencií by už parlamentná matematika vyzerala inak.
Prieskumy verejnej mienky poukazujú na jasný trend oddeľovania Smeru a Progresívneho Slovenska od ostatných strán. Strana Roberta Fica si drží percentá na úrovni výsledkov z parlamentných volieb, hnutie Michala Šimečku s nárastom štyroch až piatich percent sa dotiahlo práve na vedúci Smer.
„PS sa mohlo tešiť zvýšeniu preferencií už krátko po voľbách a zostavení súčasnej koalície, zatiaľ čo Smer profitoval najmä v období prezidentských volieb. Práve odchod Petra Pellegriniho z pozície predsedu strany Hlas a presun do funkcie prezidenta oslabil stranu a, naopak, posilnil príklon časti bývalých voličov a voličiek Hlasu k Smeru,“ uviedol sociológ z agentúry IPSOS Roman Pudmarčík.
Badať to aj na dlhodobých preferenciách Hlasu, ktorý sa ocitol v tieni Smeru, pričom sa momentálne snaží tento prepad zastaviť.
„Každopádne väčšina voličov Hlasu dnes akceptuje ako prijateľnú voľbu aj Smer, takže z tohto hľadiska je to nielen koaličný partner, ale aj politický super,“ podotkol sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
S posilňovaním Smeru priamo súvisí aj prepad SNS, ktorá lavíruje na hranici zvoliteľnosti, no viacero prieskumov ju už posielala mimo parlament.
Andrej Danko musí okrem Roberta Fica zápasiť aj s iným protivníkom. Od parlamentných volieb a hlavne od volieb do Európskeho parlamentu totiž neustále rastie Republika. A práve toto hnutie výrazne odoberá SNS voličov.
Na opozičnom brehu okrem spomínaného Progresívneho Slovenska všetky strany bojujú o parlamentnú príslušnosť. Preferencie KDH a SaS z dlhodobého hľadiska prakticky stoja niekde na úrovni 6 až 7 percent.
„SaS z preferenčného hľadiska ustála výmenu predsedu, to je pre stranu dobrá správa. Jej potenciálny rast je dnes obmedzovaný na jednej strane rastom PS a na druhej strane aj Demokratmi. Istým upozornením pre SaS môžu byť voľby do EP parlamentu, kde sa ukázalo, že ak časť voličov bude chcieť voliť víťaza, tak SaS o čas voličov môže prísť, pretože podporia PS,“ upozornil Slosiarik.
Najväčší problém dostať sa do Národnej rady by malo momentálne hnutie Slovensko. Kým vo voľbách získalo 9 percent hlasov, teraz bojuje o parlamentnú príslušnosť. Viacero prieskumov mu nepripisuje už ani jeden poslanecký mandát. Igor Matovič sa navyše borí s izoláciou nielen koaličných, ale aj opozičných strán.
„V slovenskom politickom prostredí neodporúčam robiť predčasné závery. Príkladom môže byť aj Robert Fico a Smer, ktorému mnohí komentátori nedávali šance na návrat a preferenčne najsilnejšou stranou bol dlhšiu dobu Hlas. Realita volieb tieto predpoklady vyvrátila a Smer našiel cestu, ako opäť uspieť. Igor Matovič má však v súčasnosti veľmi nízku dôveru, preto je menej pravdepodobné, že by sa v blízkej dobe podaril ďalší raketový rast hnutia Slovensko,“ myslí si Pudmarčík.
Práve bývalé OĽANO by mohla vystriedať strana Demokrati, ktorá postupnými krokmi narástla až k 5 percentám. Paradoxné je, že väčšina čelných predstaviteľov politicky vyrástla práve v hnutí Igora Matoviča.
„V prípade Demokratov síce existuje potenciál rastu, ale opäť je napríklad naviazaný na súčasných voličov PS, a preto je pre Demoratov ťažké v krátkom čase nejako významne narásť,“ podotkol Slosiarik.
Aj keď počas roka došlo pri viacerých stranách k posunom, odborníci sa zhodujú, že medzi jednotlivými politickými blokmi sa od volieb prakticky nič nezmenilo. Stále má mierne navrch blok vedený Robertom Ficom. Najdôležitejšie preto bude, kto sa napokon do parlamentu (ne)dostane.
Pri súčasnej stabilnej situácii je otázka, čo by mohlo výraznejšie zatriasť preferenciami. Medzi takúto udalosť možno zaradiť definitívne rozhodnutie Ivana Korčoka o jeho politickej budúcnosti.
„Zverejnené prieskumy naznačovali, že vstup Ivana Korčoka do niektorej z opozičných strán by preferencie týchto strán mohol posilniť. Tieto dáta však boli zbierané už pred pár mesiacmi, takže situácia sa mohla zmeniť,“ ozrejmil Pudmarčík.
Je potrebné dodať, že možné zemetrasenie by to spôsobilo len v opozičnom tábore. Inak povedané, opäť by sa prelievali voliči iba v jednom bloku. Navyše, čím dlhšie bude bývalý prezidentský kandidát otáľať, tým bude jeho politická sila slabnúť.
Do hry by ešte mohla vstúpi konsolidácia verejných financií, ktorá sa dotkne úplne každého voliča. Podľa odborníkov to však neznamená, že voliči súčasnej koalície budú hromadne voliť opozičné strany, skôr zo sklamania zostanú v deň volieb doma.
„Ak sa vládnej koalícii podarí prostredníctvom svojich vyhlásení nastaviť verejnú mienku, predovšetkým medzi svojimi podporovateľmi, takým spôsobom, že nebudú vnímať tieto zmeny ako negatívny jav, nemusí to preferencie koalície ďalej zásadnejšie ohroziť,“ upozornil Pudmarčík.
Prvé trhliny vo vládnej koalícii. Trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka sa dostala do sporu so šéfom SNS. Andrej Danko hovorí o zradcoch a naznačuje, že sa ich cesty už čoskoro možno rozídu. Nakrúcal Viktor Serebryakov:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
