Pán Martin o ničom podobnom nepočul, až kým sa sám nepopálil. Na vlastnej záhrade si nevedomky spôsobil nepríjemné zranenia.
Bol to slnečný deň, pán Martin pracoval vonku a dostal sa i k prerezávaniu figovníka. Na telo sa mu vtedy zrejme dostala miazga z listov kríka.
Neskôr sa mu na nohe a ruke začali vytvárať pálčivé kruhy. Priznáva, že vôbec nerozumel tomu, čo sa deje. V minulosti však v práci videl popáleniny, a preto šípil, akých lekárov má hľadať. Tí mu zlé tušenie potvrdili.
Popáleniny druhého stupňa, znela diagnóza. Vznikli pre miazgu figovníka, ktorá sa na pokožke pána Martina spojila so slnkom. Napokon mu pomohol až popáleninový chirurg.
„Nikdy som o ničom podobnom nepočul, až kým sa mi to nestalo na vlastnej záhrade. Keď som si to neskôr hľadal na internete, skoro som odpadol,“ vraví.
Aj ostatných chce varovať pred tým, že miazga z niektorých rastlín môže byť nebezpečná. Odľahčene konštatuje, že múdri sa učia na chybách druhých.
Prečo sa to pánovi Martinovi stalo, vysvetľuje botanik Pavol Eliáš, ktorý pôsobí na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Figovník je rastlina z čeľade morušovitých, a tie sa vyznačujú tým, že majú vylučovacie pletivá, mliečnice, ktoré produkujú latex, teda mlieko.
„To mlieko obsahuje rôzne látky, ktoré v tomto konkrétnom prípade vyvolali alergickú reakciu. Rastliny majú to mlieko na to, aby odradili bylinožravce,“ hovorí Eliáš. „Vidíme však, že môžu odradiť aj človeka,“ dodáva zľahčene.
Dermatologička kliniky Tomar Adriana Tomeková hovorí, že reakcia pokožky môže byť rôzna. Závisí od danej rastliny, vonkajších podmienok i individuálnej citlivosti osoby na látky v rastline.
„V prípade, že rastlina obsahuje toxické látky, môže po kontakte s pokožkou nastať silná reakcia zvaná fytodermatitída,“ vysvetľuje Tomeková.
„Ide o kožný zápal spôsobený kontaktom pokožky s rastlinnými látkami, najčastejšie ich šťavami, peľom alebo niektorými chemickými zlúčeninami, ktoré produkujú. Tieto látky môžu vyvolať podráždenie pokožky, silnú alergickú reakciu, viesť k zápalu a v niektorých prípadoch spôsobiť opuch, začervenanie, tvorbu pľuzgierov alebo vážnejšie poškodenie pokožky,“ vraví.
Následky nemusia byť vždy také vážne ako v prípade pána Martina.
Dermatologička hovorí, že zrejme najznámejšia rastlina, ktorá dokáže spôsobiť fytodermatitídu, je bežná žihľava.
„Týchto rastlín je v našej flóre pomerne veľa - mliečniky, tuje, makovité, hluchavkovité, mrkvovité,“ menuje botanik Eliáš.
Poukazuje tiež na známy prípad nebezpečnej rastliny z čeľade mrkvovitých - boľševník obrovský. Éterické sliznice z tejto rastliny spôsobujú podobné popáleniny i veľké, bolestivé a dlho sa hojace pľuzgiere.
Ak človek nevie, že je na nejakú z rastlín citlivý či alergický, len ťažko sa mu radí, konštatuje odborník.
„Ak viem, že mám kožné alergické reakcie, nechytám rastliny holými rukami, najmä také, čo sú chlpaté, teda žliazkaté, a také, čo po ich poranení z nich niečo vyteká. Pozor, latex môže byť aj bezfarebný,“ hovorí botanik.
Aj dermatologička Tomeková zdôrazňuje, že by sme si k neznámym rastlinám mali vždy zvoliť vhodné oblečenie a rukavice.
„V prípade akútnej reakcie je dôležité postihnuté miesto umyť studenou vodou. Použiť chladivé obklady, ktoré dokážu zmierniť svrbenie a zápal, a ideálne okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aby sa príznaky nezhoršili,“ hovorí odborníčka.
Ak by išlo o silnú alergickú reakciu, lekár vám poskytne potrebné antihistaminiká. Podráždené miesto odborne vyčistí a ošetrí antiseptickým prípravkom, antibiotickou alebo kortikosteroidnou masťou. Samotnú liečbu určí lekár po rozhovore pri každom pacientovi zvlášť.
Blíži sa chrípková sezóna a môže byť silná. V Teleráne sme privítali lekárku, ktorá poradila, ako sa na ňu pripraviť:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
