Kým opozícia sa chystá odvolávať Martinu Šimkovičovú a Borisa Suska, premiér Robert Fico chce zbaviť funkcie podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Vedenie Národnej rady je už teraz v neštandardnej situácii. Nového šéfa vyberú až v septembri a ďalší dvaja podpredsedovia sú obvinení z korupcie.
Koalícia chce odvolať šéfa PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Dôvodom má byť to, že Nadácia Milana Šimečku získala dotácie z Fondu na podporu umenia.
Ide o neziskovú organizáciu, ktorá nesie názov po filozofovi a disidentovi Milanovi Šimečkovi, starom otcovi šéfa progresívcov.
Michal Šimečka však oponuje, že nadácia nemá nič spoločné s jeho stranou ani opozičnou politikou.
„Ak dnes pán Šimečka odkazuje, že je za návrhom na odvolanie ministerky kultúry, ktorá okrem ohrozenia finančných záujmov pána Šimečku neurobila nič nedemokratické alebo neštandardné, ja pánovi Šimečkovi odkazujem, že navrhnem vládnej koalícii, aby za takéto hrubé zneužívanie demokratických inštitútov podala návrh na jeho odvolanie z funkcie podpredsedu národnej rady a aby sa o návrhu na odvolanie ministerky kultúry a pána Šimečku konala spoločná rozprava,“ povedal premiér Robert Fico vo videu na sociálnej sieti.
Šimečka reagoval, že Fico je podľa neho zatrpknutý a pomstychtivý človek. Jeho odvolávanie je podľa šéfa PS pomsta za protest, kam prišlo 18-tisíc ľudí.
Predseda SNS Andrej Danko sa k Ficovmu nápadu pridal a povedal, že ak príde k odvolávaniu Šimečku, jeho poslanci návrh podporia.
Strana Hlas neodpovedala na otázku, ako sa ich poslanci postavia k tejto otázke. Matúš Šutaj Eštok sa však pridal ku kritike Šimečku.
Národná rada má predsedu a podpredsedov. Tí zastupujú predsedu v čase jeho neprítomnosti. Môžu teda viesť rokovania a riadia aj iné činnosti parlamentu. Volí ich parlament nadpolovičnou väčšinou.
Býva zvykom, že predsedom parlamentu je predstaviteľ koalície a aspoň jeden post podpredsedu patrí opozícii. Toto pravidlo síce nie je napísané v ústave, ale poslanci to doteraz vždy rešpektovali.
V súčasnom parlamente sú za koalíciu podpredsedovia Andrej Danko (SNS), Peter Žiga (Hlas), Tibor Gašpar (Smer) a Michal Šimečka (PS).
Počas volebného obdobia 2020 až 2023 bol šéfom parlamentu Boris Kollár a medzi podpredsedami boli z opozície Peter Pellegrini (vtedy za Smer) a Juraj Blanár (Smer).
V období predtým, teda medzi rokmi 2016 až 2020, keď národnej rade šéfoval Andrej Danko (SNS), mala opozícia dve funkcie vo vedení parlamentu. Podpredsedami boli za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová a Martin Klus.
Aj v období medzi 2012 až 2016 mala opozícia dvoch podpredsedov - Jána Figeľa z KDH a Eriku Jurinovú z vtedajšieho OĽaNO (dnes Slovensko).
Ak by došlo k Šimečkovmu odvolaniu a koalícia by nepodporila na jeho miesto niekoho iného z opozície, došlo by tak k bezprecedentnému kroku.
Politológ z Trnavskej univerzity Tomáš Jahelka vysvetľuje, že je veľmi dôležité, aby mala opozícia svoje zastúpenie vo vedení parlamentu aj v jednotlivých výboroch.
Pripomína, že opozícia je jednou zo zložiek, ktoré majú vládnu moc kontrolovať. „Ak sa vládna moc snaží opozíciu obmedzovať, prípadne zastrašovať, tak potom je otázka, do akej miery môžeme hovoriť o vyspelej demokracii,“ upozorňuje politológ.
Zdôrazňuje, že hoci ústava nehovorí, že opozícii patrí post podpredsedu parlamentu, veľmi dôležité sú tzv. ústavné konvencie, teda zvyklosti.
„Veľká Británia nemá písanú ústavu v podobe textu, ako máme my. Napriek tomu dodržiavajú konvencie bez toho, aby boli zapísané. Niektoré veci dodržiavajú, pretože sa dodržiavať majú. Ak by to tak nerobili, došlo by k narušeniu politického systému,“ vysvetľuje Jahelka.
Pokračuje, že podpredsedovia parlamentu sú volení nadpolovičnou väčšinou v tajnej voľbe. To znamená, že na konkrétnych menách padla dohoda naprieč politickým spektrom a túto dohodu preto treba dodržiavať.
Ak opozícia nebude mať prvýkrát vo vedení parlamentu zastúpenie, bude to podľa Jahelku prejavom arogancie súčasnej vládnej moci a ďalších krokov narúšania demokratického charakteru Slovenska a právneho štátu.
Politológ tiež nevidí relevantné dôvody na odvolanie Šimečku z postu. „Sú čisto emotívne, iracionálne a vychádzajúce z potreby pomsty alebo zastrašenia opozície,“ myslí si odborník.
Poukazuje však na zvyšných troch podpredsedov. Andrej Danko spôsobil nehodu, z ktorej ušiel, a Žiga a Gašpar sú obvinení z korupcie.
Žiga je navyše poverený riadením parlamentu namiesto Petra Pellegriniho, ktorý sa stal prezidentom. Nového šéfa parlamentu si koalícia zatiaľ nevybrala pre vnútorné spory o tom, komu stolička patrí.
Definitívne sa má koaličná rada dohodnúť v septembri. Hlas nominoval Richarda Rašiho. SNS tam však vidí Danka.
Kauzy sú premlčané aj podľa Generálnej prokuratúry. Peter Kažimír, Miroslav Výboh či Peter Žiga si môžu vydýchnuť. Trestné stíhanie by mali zastaviť aj v ich prípadoch. Podľa jedného z prokurátorov bolo vyšetrovanie zbytočné. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
