Karty sú rozdané, funkcie sú rozdelené. Piati slovenskí europoslanci zo strán Progresívne Slovensko a KDH získali v Európskom parlamente významné pozície. Na druhú stranu poslanci zo Smeru, Hlasu a Republiky sa až na Milana Uhríka nedostali ani do frakcií. Toto rozdelenie predstavuje výrazné rozdiely v ich právomociach.
Zdá sa, že sa v Európskom parlamente vytvorili dva tábory slovenských poslancov. Na jednej strane sú poslanci PS a KDH a na druhej Smer, Hlas a Republika.
Martin Hojsík (PS, Renew Europe) sa stal jedným zo 14 podpredsedov europarlamentu. Miriam Lexmann (KDH, EPP) zase zvolili za jednu zo štyroch kvestorov.
Významné pozície v jednotlivých výboroch dostali traja slovenskí europoslanci. Ľudovít Ódor (PS, Renew Europe) sa stal jedným zo štyroch podpredsedov výboru pre hospodárske veci a koordinátorom frakcie v podvýbore pre daňové otázky.
Ďalšie dve europoslankyne z Progresívneho Slovenska a z frakcie Renew Europe prevzali pozície podpredsedníčok výborov. Ľubica Karvašová sa stala podpredsedníčkou výboru pre regionálny rozvoj a zároveň koordinátorkou frakcie v tomto výbore. Lucia Yar získala rovnaké funkcie vo výbore pre rozpočet.
Poslanci zo strán Smer, Hlas a Republika nezískali žiadne vyššie funkcie. Okrem Milana Uhríka (Republika, ESN) žiaden z nich nie je členom európskych frakcií. To, že do nich nepatria, pre nich predstavuje nevýhodu a oberá ich to o politický vplyv.
„Členstvo vo frakcii otvára možnosť ku funkciám, ktoré nie sú samoúčelné, ale dávajú poslancovi väčší vplyv na tvorbu legislatívy,“ vysvetlil Radovan Geist z Euractiv.
„Ak je europoslanec členom nejakej väčšej politickej skupiny, otvára mu to väčšie možnosti spojenectva, budovania koalícií a aj k presadeniu špecifických pozmeňujúcich návrhov. Zvyšuje to politický vplyv daného poslanca,“ dodal.
Strany Smer a Hlas sa pokúšali dostať do frakcie socialistov, v ktorej pôsobili v minulosti. Tá ich však odmietla. „Európski socialisti povedali, že v ich frakcii nemôžu byť politické strany, ktoré spolupracujú s krajnou pravicou na národnej úrovni vo vláde. A to sa na Slovensku deje, takže Smer a Hlas ostávajú mimo socialistov,“ povedal Geist.
Do krajne pravicových frakcií ísť nechcú, a tak to zatiaľ vyzerá tak, že poslanci ostanú nezaradenými celé volebné obdobie. Podľa Geista sa môžu dohodnúť na individuálnej rovine s niektorou z frakcií a spolupracovať s ňou, no nie na úrovni politickej strany.
Jediným poslancom z tábora Smeru, Hlasu a Republiky, ktorý je vo frakcii, je Milan Uhrík. Stal sa podpredsedom Európy suverénnych národov. Táto frakcia už však odmietla prijať aj jeho kolegu Milana Mazureka.
„Neviem, prečo ho neprijala. Sám sa vyjadril, že frakciu ešte hodnotí,“ poznamenal Geist. Momentálne má podľa neho na výber z troch krajne pravicových extrémistických frakcií. Ak by si však nevybral, veľa sa toho preňho nezmení.
„Jeho legislatívny vplyv bude nulový. Aj to sme tu už v minulosti mali, napríklad europoslanec Radačovský nezanechal legislatívnu stopu, ale tých päť rokov v Európskom parlamente prežil,“ povedal Geist.
Napriek tomu, že polovica slovenských europoslancov nie je zaradených, Slovensko obsadilo historicky najviac pozícií. Viacerí poslanci verejne vyhlásili, na čo by sa v Európskom parlamente chceli zamerať a čo považujú za priority.
„Títo piati europoslanci budú vedieť presadzovať svoj politický program lepšie, než ostatní, a to práve vďaka vyšším funkciám. Zvyšní slovenskí europoslanci môžu naďalej hlasovať, no bude pre nich omnoho ťažšie získavať podporu pre svoje návrhy,“ vysvetlil Geist.
Medzi priority PS a KDH partia zvyšovanie konkurencieschopnosti, využitie zelenej transformácie, ochrana liberálnej demokracie a právneho štátu, prísun financií do regiónov, podpora Ukrajiny a bezpečnosť Európskej únie.
Smer, Hlas a Republika zase považujú za dôležité reprezentáciu slovenských záujmov, mier, zmenu „militaristickej“ atmosféry v EÚ, ochranu hospodárskych záujmov, ochranu vonkajších hraníc Únie, zastavenie nelegálnej migrácie do Európy a ochranu tradičných hodnôt.
Viacerí poslanci vyjadrili ambície svojím pôsobením v Európskom parlamente reprezentovať a bojovať za záujmy Slovenska. To však podľa Geista nie je ich prácou. „Úlohou poslancov Európskeho parlamentu nie je presadzovať záujmy nejakej krajiny. To robia vlády v Rade Európskej únie,“ vysvetlil.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o novom Európskom parlamente:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
