Novela Trestného zákona je prevažne v súlade s ústavou. Tak znie dlho očakávané rozhodnutie Ústavného súdu SR.
Vyslovený nesúlad s ústavou sa týka ustanovení o treste prepadnutia majetku a tiež prechodných ustanovení súvisiacich s premlčaním. Súd vyslovil za nesúladné s ústavou aj prechodné ustanovenie, ktoré malo ministrovi spravodlivosti umožniť podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov v prípade dohôd o vine a treste. Tiež možnosť využiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní v prospech obvineného.
Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýka zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) či zmien pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti. Protiústavný nebol ani proces prijímania legislatívy.
K rozhodnutiu Ústavného súdu SR sa už vyjadrili viacerí politici.
Premiér Robert Fico na sociálnej sieti uviedol, že rozhodnutie víta a rešpektuje.
Zároveň vyzval Zuzanu Čaputovú, médiá a mimovládne organizácie, aby sa „ospravedlnili za prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorý zrušil špeciálnu prokuratúru, znížil trestné sadzby, skrátil premlčacie lehoty, dal prednosť odškodňovaniu obetiam trestných činov a vykonal ďašie nevyhnutné zmeny v trestnom zákonodarstve“.
Prezident Peter Pellegrini rozhodnutie plne rešpektuje. „Je povinnosťou vládnej koalície vysporiadať sa s časťami novely, v ktorej súd našiel nesúlad s ústavou, a povinnosťou opozície rešpektovať, že viaceré časti jej podania ústavní sudcovia zamietli,“ uviedla hlava štátu.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že rozhodnutie berie vietor z plachiet opozície, keďže potvrdilo, že proces prijímania zákona ani zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry neboli v rozpore s ústavou.
Je podľa neho najvyšší čas, aby opozícia začala rešpektovať mandát vlády, realizáciu jej politiky, ktorý pochádza z výsledkov slobodných a demokratických volieb. Deklaroval pripravenosť na konštruktívnu kritiku z radov opozície.
Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu bude mať Slovensko štandardný Trestný zákon ako ostatné štáty Európy. „Zneužívanie práva a drakonické tresty bez dôrazu na nápravu škody a správania, manipulácia trestných konaní bez dôkazov založených len na výpovedi jedného kajúcnika nikdy do demokratickej a civilizovanej spoločnosti nepatrili,“ zdôraznil. Rozhodnutie Ústavného súdu SR vníma ako porážku opozície a bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.
Opozičné hnutie Slovensko zase vyzýva ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby odstúpil.
„Boris Susko by mal ešte dnes odstúpiť, pretože ho ústavný súd usvedčil z dvoch zlyhaní. Po prvé z toho, že časti jeho škandalóznej novely trestného zákona boli v rozpore s Ústavou SR. Po druhé z toho, že s celou koalíciou klamal verejnosť, že Úrad špeciálnej prokuratúry je orgán, ktorý je ojedinelý v Európskej únii,“ skonštatoval v stanovisku hnutia poslanec parlamentu Gábor Grendel.
To, že niektoré časti novely sú v súlade s ústavou, ešte podľa Grendela neznamená, že sú morálne správne a sú v súlade s verejným záujmom. „Zníženie trestov za korupciu a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo morálne správne a neslúžilo verejnému záujmu,“ doplnil.
Samotný minister spravodlivosti naopak tvrdí, že ústavný súd nekonštatoval rozpor s ústavou ani v jednom prípade kľúčových zmien, na ktorých je založená filozofia nedávno schválených trestných kódexov.
„Úpravy trestných sadzieb, premlčacie doby, výšky škody alebo zrušenie špeciálnej prokuratúry sú plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rovnako tiež legislatívny proces schvaľovania Trestného zákona,“ zdôraznil Susko. Nemôžu byť preto podľa jeho slov žiadne pochybnosti, že SR má moderné trestné kódexy porovnateľné s vyspelými európskymi demokraciami.
Podľa KDH novela Trestného zákona neprispeje k zušľachteniu spoločnosti, no rozhodnutie súdu plne rešpektuje. Hnutie upozornilo, že konštatovať súlad s ústavou v ostatných častiach ešte neznamená, že nižšie tresty, skrátené premlčacie lehoty či zrušená špeciálna prokuratúra budú prínosom pre spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti, zvýšia bezpečnosť občanov a ochránia ich majetok.
„ÚS obvykle veľmi zdržanlivo zasahuje do zákonodarnej moci poslancov, aj to len v extrémnych prípadoch. Nález ÚS potvrdil, že novela obsahovala aj extrémne ustanovenia. Je ale nevyhnutné rozlišovať súlad s Ústavou SR a tým, či novela trestného zákona prinesie spravodlivosť do spoločnosti,“ zdôraznil podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.
Michal Šimečka sa taktiež vyjadril, že rozhodnutie ÚS rešpektuje, no mrzí ho, že vláda vďaka nemu dosiahla svoj zámer. Podľa neho docielila zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt pre zlodejov, korupčníkov a iných kriminálnikov.
„Presadili amnestie pre svojich ľudí, na hulváta a proti verejnému záujmu. To je zlá správa pre spravodlivosť aj bezpečnosť ľudí na Slovensku,“ doplnil Šimečka.
Potvrdilo sa však podľa neho, že navrhnutá novela trestných kódexov bola z časti v rozpore s ústavou. „Ústavný súd to skonštatoval pri ustanoveniach, ako je spätné otváranie dohôd o vine a treste či použitie nezákonného dôkazu v prospech obvineného,“ podotkol predseda Progresívneho Slovenska.
Exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú rozhodnutie sklamalo. „Ústavný súd v sebe nenašiel viac odvahy ísť do posúdenia spôsobu, ako boli tieto zásadné zmeny Trestného zákona, Trestného poriadku a rušenia špeciálnej prokuratúry prijaté,“ podotkla. Je presvedčená o tom, že pre demokraciu a právny štát je dôležité, aby sa Ústavný súd zaoberal aj tým, ako sa zákony prijímajú v parlamente.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
