Zmena volebného systému. Najprv o nej hovoril Hlas, neskôr ho OĽANO zabetónovalo do ústavy, teraz by KDH prispelo k ústavnej väčšine. Podľa odborníkov by to pomohlo robustnejším politickým subjektom, ale aj strane, ktorá sa dlhé roky nevie dostať do parlamentu.
Aj keď o nej všetci hovorili, nikomu sa ju nepodarilo od Mečiara zaviesť. Reč je o zmene volebného systému.
O spomínanej zmene sa opäť začalo diskutovať koncom roka 2022. Vtedy ešte preferenčne najsilnejšia strana Hlas ohlásila ambíciu reformovať volebný systém tak, aby viac zohľadňoval regionálny rozmer.
Vtedajšie vládne OĽANO následne v januári minulého roka pretlačilo jeden volebný obvod do ústavy. Podľa lídra Igora Matoviča tak chcelo zabrániť Smeru, Hlasu a spol., aby systém nemohli zmeniť na svoj obraz a „zabetónovať sa“ pri moci naveky.
Táto téma sa znova dostala na stôl v posledných dňoch. Hlas totiž avizuje, že príde s touto myšlienkou do vládnej koalície. Strana to považuje za dobrý nápad, ako vrátiť politiku k ľuďom.
„Každý jeden z okresov by mal mať svojho politického zástupcu v Bratislave, pretože tak vie ľahšie presunúť ťažisko problémov na to, aby sa riešili,“ skonštatoval predseda strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v diskusnej relácii V politike na TA3.
Zmenu s ôsmimi volebnými obvodmi by podporilo aj KDH, ktoré by tak mohlo dodať koalícii hlasy na potrebnú ústavnú väčšinu.
„Ale musí byť spustená odborná debata všetkých politických subjektov, odborníkov na regionálnu samosprávu, združenia miest a obcí, únie miest, združenia SK8,“ podotkol predseda strany Milan Majerský.
Hlas a KDH sú však zjavne jediné parlamentné strany, ktoré by chceli zmenu. SNS už dlhodobo tvrdí, že podporuje súčasný stav. Ani Smer nie je na politickej úrovni otvorený takejto diskusii.
Podľa Roberta Kaliňáka je jeden z dôvodov aj to, že by ich mnohí začali obviňovať, že si vytvárajú pre seba prospešný systém.
„Nemyslím si, že je to veľmi reálne a jedine, komu by to vyhovovalo, sme v podstate my, keďže sme najväčšia strana s najväčším počtom lídrov. Popri nás by bol pozitívne zasiahnutý ešte Hlas... Takže toto sú akademické diskusie, vždy boli a budú, ale nemyslím si, že majú väčšiu šancu na úspech,“ uviedol Kaliňák na tlačovej konferencii.
Proti sú aj opozičné strany PS, SaS a Slovensko (bývalé OĽANO).
Na druhej strane sa ocitla Maďarská aliancia. Tým, že sa už niekoľko volebných období nedostala do parlamentu, práve takáto zmena by jej totiž výrazne zvýšila šance.
Hovorkyňa strany Évi Pálinkás pripomenula, že v posledných parlamentných voľbách v štyroch „južných“ krajoch Slovenska prekročila päťpercentnú hranicu hlasov, z toho v Trnavskom a Nitrianskom dosiahla vyše desať percent.
„Zastúpenie tejto významnej časti voličov v súčasnosti absentuje v parlamente. Táto téma potrebuje odbornú diskusiu, do ktorej sa chceme zapojiť,“ dodala.
Podľa odborníka je len veľmi ťažko určiť, komu by pomohol a komu nie, kým neexistujú presne zadefinované zmeny vo volebnom systéme.
„Všeobecne však platí, že ak je zachované celoštátne kvórum, delenia na obvody môže pomáhať stranám, ktoré majú silné regionálne štruktúry a sú schopné postaviť výraznú krajskú kandidátku. Predovšetkým, ak by systém bol nastavený tak, že kandidovať môžu iba osobnosti z konkrétneho regiónu,“ poznamenal sociológ z agentúry IPSOS Roman Pudmarčík.
„Naopak, systém s obvodmi by mohol uškodiť stranám jednej osobnosti, ktoré sú napríklad vytvorené krátko pred voľbami, alebo majú dlhodobo podporu iba v určitom regióne. Príkladom môže byť strana SaS, ktorá je silná predovšetkým v Bratislavskom kraji,“ doplnil.
Veľké zmeny v Audiovizuálnom fonde. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová dostane väčšie slovo v tom, akú hudbu či filmy štát podporí. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
