Volebná mapa PS pripomína SDK, voliči Smeru a Hlasu si vybrali originál. Navyše, viaceré strany musia riešiť volebné fiasko. Aj takto dopadli sobotné eurovoľby na Slovensku podľa politického geografa Tibora Madleňáka.
Slovensko si vybralo nových zástupcov do Európskeho parlamentu, pričom aspoň na jeden mandát siahlo len päť politických strán. Víťazom sa stalo Progresívne Slovensko, ktorému sa podarilo dobre zmobilizovať svojich priaznivcov. Dokonca aj mimo jeho tradičných bášt.
„Progresívnemu Slovensku sa podarilo získavať nielen hlasy vo veľkých mestách a ich zázemiach, ale aj v regiónoch, ktoré stabilne preferujú stredo-pravicové strany. To sú regióny ako Orava, Liptov, Turiec a Spiš. A vďaka lídrovi svojej kandidátky bolo hnutie relatívne úspešné aj v maďarskom prostredí. Volebná mapa PS pripomína SDK v najlepších časoch,“ uviedol politický geograf Tibor Madleňák.
Možní koaliční partneri PS - SaS a Demokrati - sa však len tesne do EP nedostali. Hlavne pri SaS ide o prekvapenie.
„SaS mala vyhovovať nižšia volebná účasť a zároveň vyššia mobilizácia mestských, proeurópskych a liberálnejších voličov. Ukázalo sa však, že euroskeptická orientácia jej bývalého predsedu Richarda Sulíka limituje elektorát strany na úrovni piatich percent, čo v prípade nižšej účasti v porovnaní s parlamentnými voľbami nestačilo,“ vysvetlil Madleňák s tým, že pre SaS môže byť zarážajúce, že v Bratislave dosiahla len približne osem percent hlasov.
Keď sa vrátime k úspešným stranám, tak určite medzi ne patrí Smer. Aj keď voľby nevyhral, dosiahol veľmi dobrý volebný výsledok.
„Výsledky Smeru v týchto eurovoľbách sú oveľa lepšie ako pred piatimi rokmi, kedy aj bez existencie Hlasu získal len 15 percent. Vo všeobecnosti v minulosti platilo, že voliči Smeru sú v eurovoľbách menej mobilizovaní, ale teraz to zmenila situácia po atentáte,“ podotkol politický geograf.
Otázkou je, či Smer dokázal prilákať aj časť voličov Hlasu. Práve Hlas totiž utrpel volebnú porážku, keď ho volilo len 7 percent voličov.
„V týchto voľbách takmer úplne zmizla najväčšia regionálna základňa Hlasu, ktorá bola v Banskobystrickom kraji. Aj toto ukazuje, že Hlas je stranou Petra Pellegriniho a bez neho teda nedokázal v tomto svojom jadre uspieť,“ ozrejmil Madleňák.
Strana sa preto musí rozhodnúť, či chce byť modernou proeurópskou sociálnou demokraciou alebo či chce napodobňovať Smer, tak ako to robí od parlamentných volieb. Voliči si podľa odborníka vždy vyberú originál.
Taktiež najmenšia koaličná strana nemá čo oslavovať. SNS, ktorá nasadila svojho predsedu a viacerých ministrov a poslancov, nedosiahla ani dvojpercentnú podporu.
„Strana, ktorá je vládna a má v rukách moc, získa počet hlasov s veľkosťou väčšieho okresného mesta a navyše, keď kandiduje predseda strany plus najvýraznejšie tváre, tak je to určite fiasko... Možnou príčinou môže byť to, že voliči nie celkom pochopili, prečo sa politici, ktorí zastávajú vysoké posty, chcú dostať do Bruselu,“ podčiarkol Madleňák.
K prekvapeniam volieb môžeme určite zaradiť hnutie Republika. V prieskumoch malo bližšie k jednocifernému výsledku. Napokon skončilo tretie s 12 percentami a dvomi mandátmi. Zjavne sa inšpirovalo aj svojím veľkým rivalom.
„Republika nadviazala na bývalú voličskú základňu ĽSNS. Dokázala v maximálnej možnej miere mobilizovať euroskeptických krajne pravicových voličov. Zároveň im pomohlo, že pri zostavovaní kandidátky použila metódu, ktorú úspešne vyskúšala SNS v parlamentných voľbách,“ povedal Madleňák.
Aj tieto voľby ukázali, že sa Republika a Smer rétorikou približujú.
„Nevyhrali v žiadnom okrese a ich podpora sa pohybovala od piatich percent v Bratislave po takmer 20 percent na Kysuciach, kde získali najlepší regionálny výsledok. Keď porovnáme rozmiestnenie jej podpory s parlamentnými voľbami, tak vtedy bola nižšia ale rovnomernejšia, teraz vidno väčšiu koreláciu aj s podporou strany Smer,“ uviedol Madleňák.
Poslednou stranou, ktorá sa do EP dostala, je KDH. Podľa odborníka vo voľbách uhrala štandardný výsledok.
„KDH je stabilná strana so stabilným regionálnym vzorcom volebnej podpory. Nie je preto prekvapivé, že vyhrala v najkonzervatívnejšom regióne na Slovensku v okrese Námestovo. Tesne druhé skončilo v ďalšom Oravskom okrese Tvrdošín. Celkom slušné zisky okrem Oravy mali kresťanskí demokrati aj na Spiši,“ pripomenul politický geograf.
Zaujímavosťou je aj výsledok hnutia Slovensko, ktoré ešte v roku 2020 dokázalo vyhrať s 25 percentami parlamentné voľby.
„Hnutie, ktoré pred štyrmi rokmi dokázalo vyhrať parlamentné voľby a teraz má zisk nad päť percent jedine v dvoch okresoch – Kežmarok a Sabinov – tak nemôže hľadať chybu niekde inde, ale predovšetkým u seba,“ uzavrel Madleňák.
Voľby zhodnotila aj politologička Aneta Világi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
