Slovensko je veľmi polarizované. Ukazujú to výsledky prezidentských volieb, v ktorých sa obom kandidátom podarilo veľmi dobre mobilizovať svoje tábory. Pre víťazstvo Petra Pellegriniho však bol kľúčový juh krajiny. V týchto regiónoch totiž voliči hlasovali inak, ako roky predtým.
Volebná mapa po prezidentských voľbách poukázala na viacero zaujímavých momentov. Politického geografa Tibora Madleňáka najviac zaujala vysoká účasť, zásadná zmena vo voličskom správaní Maďarov žijúcich na Slovensku a polarizácia spoločnosti.
Ktoré regióny rozhodli v 2. kole prezidentských volieb?
Najdôležitejšou úlohou oboch kandidátov pred 2. kolom bolo udržať si voličov z prvého kola, presvedčiť voličov neúspešných kandidátov a mobilizovať aj tých, ktorí v prvom kole nevolili. Výrazný nárast volebnej účasti medzi prvým a 2. kolom dokazuje, že sa to podarilo obom kandidátom, Petrovi Pellegrinimu vo väčšej miere.
Najväčší nárast volebnej účasti vidíme v regiónoch, ktoré je možné považovať za najväčšie regionálne bašty koaličných strán, predovšetkým Smeru-SSD. Ide napríklad o Kysuce, Gemer a Zemplín. To sú zároveň regióny, kde boli volebné zisky P. Pellegriniho vyššie ako 70 %. V okrese Čadca na Kysuciach to bolo 70,21 %, v okrese Revúca na Gemeri 72,07 % a v zemplínskych okresoch ako napr. Snina 74,67 %, Medzilaborce 76,79 % a Sobrance 77,28 %. Na Kysuciach a Zemplíne dokázal Peter Pellegrini vyhrať úplne vo všetkých obciach, vrátane všetkých miest.
Kde prekvapil budúci prezident Peter Pellegrini?
Najzásadnejšia zmena na volebnej mape Slovenska sa v týchto voľbách udiala v regiónoch s maďarskou menšinou. Doteraz išlo o regióny, ktoré boli v prezidentských voľbách baštami prozápadných stredopravých kandidátov (I. Radičovej, A. Kisku či Z. Čaputovej). V poslednom období však došlo v maďarskom prostredí na Slovensku k zmene, ktorá súvisí so zbližovaním R. Fica a V. Orbána, predovšetkým v geopolitických otázkach, ako aj v štýle vládnutia.
Pred 2. kolom bola jednou z najdôležitejších otázok, na koho stranu sa priklonia maďarskí voliči. Volebné mapy ukazujú, že maďarskí voliči prispeli k víťazstvu Petra Pellegriniho. V okrese Dunajská Streda sa mu podarilo zvýšiť počet hlasov medzi 1. a 2. kolom z 8 292 na 24 257. V okrese Komárno vyhral so ziskom 63,38 %. V meste Kráľovský Chlmec, ktoré v kampani osobne navštívil, zvíťazil so ziskom 70,7 %.
Podarilo sa mu zmobilizovať voličov Štefana Harabina?
Popri maďarských voličoch potreboval P. Pellegrini osloviť aj voličov Š. Harabina, čomu pred 2. kolom výrazne prispôsobil aj svoju kampaň. Výsledky v regiónoch, kde mal Š. Harabin nadpriemernú podporu, naznačujú, že sa mu to podarilo. Napríklad v okrese Kežmarok, kde mal Š. Harabin najvyšší podiel hlasov (17,32 %), zvýšil P. Pellegrini svoj zisk dvojnásobne (nárast z 6 677 na 13 653 hlasov). Podobne to bolo aj v okresoch na strednom Považí, Ponitrí a na Zemplíne.
V ktorých regiónoch Ivan Korčok uspel?
Ivanovi Korčokovi sa veľmi dobre podarilo zmobilizovať voličov opozičných strán. Veľmi vysokú podporu mal predovšetkým vo väčších mestách a v ich zázemí. Vyhral vo všetkých krajských mestách, vrátane rodného mesta oboch kandidátov, v Banskej Bystrici.
Naopak, v ktorých prepadol?
Jednou z otázok pred 2. kolom bolo, či dokáže popri pravicovo-liberálnom prostredí udržať aj pravicovo-konzervatívne regióny na severnom Slovensku. Podarilo sa mu to napr. na dolnej Orave (v okrese Dolný Kubín vyhral so ziskom 54,25 %) a pod Tatrami (okres Poprad 51,42 %). Aj keď tesne vyhral v mestách ako Ružomberok, Námestovo, Kežmarok či Spišská Belá, v tradične konzervatívnych okresoch Oravy, Liptova a Spiša nezopakoval víťazstvo z 1. kola. Pravdepodobne aj tu voliči vo väčšej miere reflektovali pocit strachu z vojny, ktorý bol jednou z ústredných tém kampane P. Pellegriniho. Slabší výsledok dosiahol aj v maďarskom prostredí, o ktorom som už hovoril.
Ako hodnotíte účasť?
Vysoká volebná účasť bola asi najväčším prekvapením týchto volieb. Ak nerátame prvé priame voľby prezidenta v roku 1999, tak účasť na úrovni 61,14 % je historicky najvyššia. Tomu zodpovedajú aj vysoké volebné zisky oboch kandidátov, ktorí dokázali medzi 1. a 2. kolom mobilizovať ďalších voličov. Vysoká mobilizácia oboch politických táborov naznačuje nielen význam, ktorý týmto voľbám voliči pripisujú, ale aj veľmi veľkú polarizáciu spoločnosti. Z tohto hľadiska by malo byť kľúčovou úlohou novozvoleného prezidenta spájať výrazne rozdelenú spoločnosť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
