Mafia vyvoláva medzi ľuďmi stále obrovské vášne, aj keď čo sa týka Slovenska, máme už od mužov z podsvetia viac-menej pokoj. Väčšina z nich je totižto už dávno po smrti a ten zvyšok si obvykle odpykáva doživotné tresty. Mnohí preto už zabudli, že po miestach, kde sa dnes prechádzajú turisti a rodinky s deťmi, kedysi lietali časti ľudských tiel.
Búrlivé 90. roky má Slovensko už našťastie za sebou, napriek tomu sa o nich rozpráva dodnes. Mladších tematika mafie zaujíma najmä preto, že toto obdobie nezažili, starší zase s hrôzou spomínajú na roky, kedy na uliciach prakticky bežne vybuchovali autá.
Týmto obdobím sa zaoberá aj kniha Slovenská mafia - príbehy písané krvou od novinára Jána Petroviča z redakcie Aktuality.sk, s ktorým sme sa prešli po Bratislave a navštívili niekoľko miest, ktoré sa spájajú s mafiou. K tejto téme už vyšla prvá časť.
Jedna z celkovo najznámejších slovenských nemocníc sa spája s incidentom, za ktorým stoja muži podsvetia. Ján Petrovič vysvetľuje, že sa tam skončila poľovačka na Róberta Holuba, bosa košického podsvetia, ktorého sa viackrát neúspešne snažili zlikvidovať.
„Mikuláš Černák mal už na prevzatie trónu nad košickým podsvetím pripraveného svojho človeka Karola Kolárika. On hovorí, že za tým boli ešte aj iné motívy, no toto je tá oficiálna verzia. S prípravou likvidácie mu mali pomáhať bratislavskí sýkorovci,“ opisuje nám Petrovič pri tom, ako ukazuje na okná nemocničných izieb.
Odstrániť Holuba bolo náročnejšie, ako si možno najskôr mysleli. Prvý neúspešný pokus sa odohral na košickom sídlisku. Holuba chceli zastreliť v autoumyvárni na čerpacej stanici, no plány nevyšli.
Neskôr teda Holuba vylákali do bratislavského hotela Danube, kde mu podľa Petroviča samotný Černák sľúbil prezradiť úkryt Alojza Kromku. Práve toho totižto Holub podozrieval, že má v neúspešnom pokuse o jeho vraždu prsty.
„Jozef Roháč v parochni a bledom obleku napochodoval do podniku, kde s Černákom sedel Holub a jeho pobočník pri stole. Spustil streľbu, ale Holubov parťák Fabián sa pokúsil vzdorovať, takže Roháč tam zastrelil jeho,“ opisuje Petrovič.
Streľba však veľmi vážne zranila aj samotného Holuba, ktorý akoby zázrakom prežil. Urýchlene ho teda previezli na oddelenie ARO, kde sa mal zotaviť. Nestalo sa, pretože ďalší pokus vrahom vyšiel.
„Dokončili to tak, že si v nestráženej chvíli pristavili rebrík a dostali sa do blízkosti okna. Začiatkom októbra 1997 tam Roháč zastrelil Holuba cez okno,“ dodáva Ján Petrovič.
Na Štefanovičovej ulici, prakticky hneď medzi budovou Ministerstva financií a Úradom vlády, došlo v lete roku 1995 k ďalšej obrovskej explózii vozidla.
Ján Petrovič si dokonca spomína aj na konkrétne auto - išlo o červený Citroën, ktorého posádku tvorili dvaja známi bratislavskí mafiáni. Išlo o bratov Danišovcov, prezývaných Tuti a Papas.
„Obaja pri explózii zahynuli, vnútri bola taká silná nálož, že sa to nedalo prežiť. Dokonca to bolo také morbídne, že časti vozidla a aj časti ich tiel odleteli do veľkej vzdialenosti. Niektoré sa našli až v parku, iné v areáli Úradu vlády,“ hovorí autor knihy popri tom, ako nám ukazuje osudné miesto.
Podľa jeho slov za tým bola určitá demonštratívna snaha podsvetia ukázať, že Tuti sa nemá správať neúctivo. S človekom sa totižto nespája dobrá povesť. Údajne sa veľmi zle správal ku taxikárom či čašníčkam, v podnikoch zase nechcel platiť a ľuďom brával peniaze.
Petrovič ďalej spomína, že niečo podobné sa údajne odohralo aj v jednej reštaurácii, kde si viaceré postavy slovenského podsvetia delili moc a teritóriá. Tuti tam vraj bol tiež a vraj sa veľmi neúctivo vyjadroval na adresu brata Mikuláša Černáka.
„Potom za ním mal byť vyslaný niekto od sýkorovcov, aby ho trochu umravnil. Namiesto toho dostal facku a údajne sa po týchto udalostiach dohodli, že bude demonštratívne zlikvidovaný spôsobom, aby to videla celá Bratislava,“ vysvetlil nám odborník.
Pri vražde však zomrel aj jeho brat, keďže bol v rovnakom aute. Dlhé roky policajti nevedeli nikoho obviniť. Všetko sa však zmenilo, keď Mikuláš Černák prelomil svoje mlčanie.
Z vraždy bol nakoniec až okolo roku 2015 obvinený neskorší bos sýkorovcov - Róbert Lališ, ktorý sa údajne spolu s Černákom a dvoma ďalšími kumpánmi podieľal na vražde.
Ako poslednú zastávku sme si vybrali hotel Kyjev. Majestátna budova v centre mesta púta všetky pohľady, no pravdou je, že v mnohých vyvoláva skôr smutné či nahnevané emócie. Keďže sa hotel dlhé roky nepoužíva a je opustený, domácim to zvykne byť ľúto.
Ján Petrovič hovorí, že v minulosti sa tu zdržiavali akísi predskokani mužov podsvetia. Zhromažďovali sa tu totižto muži, ktorí ľuďom nelegálne zamieňali peniaze.
„Medzi vekslákmi sa pohybovali také osoby ako Peter Steinhübel, Tuti, Tibor Pútik, Ivan Trančík. Biznis však pomaličky odtiaľto začal miznúť, pretože už bolo možné zamieňať v zmenárňach,“ vysvetlil Petrovič s tým, že vtedy lokalitu začali viac obsadzovať Albánci.
O hoteli Kyjev sa tiež šíri legenda, že išlo o známe a obľúbené znásilňovacie miesto Vladimíra Daniša alias Tutiho. Hovorí sa aj o tom, že jednému z recepčných tam mal ukazovať ručné granáty. Hodnovernosť týchto tvrdení sa však nedá zistiť.
Pozrite si archívnu reportáž, v ktorej prehovoril svedok masakru vo Fontáne.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
