V noci zo soboty na nedeľu o 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) sa hodinky posunú o hodinu dopredu na 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
História letného času siaha do obdobia prvej svetovej vojny, kedy ho pokusne zaviedli niektoré krajiny, napr. Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. V novodobej histórii ho začali uplatňovať Taliansko od roku 1966, Grécko (1971), Španielsko (1974) a Francúzsko (1976). V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Československo zaviedlo letný čas v roku 1979.
Od letného času sa pôvodne očakávali energetické úspory, postupne sa však ako najdôležitejšie ukázalo efektívne využívanie denného svetla. Preto sa tiež letný čas v angličtine označuje termínom Daylight Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo).
Na základe verejného prieskumu navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Európsky parlament návrh schválil 29. marca 2019 s tým, že sa európske štáty dohodnú, ktoré časové pásmo si nechajú celoročne. Diskusia o tejto téme sa však presunula na neskôr vzhľadom na problémy ako brexit, pandémia COVID-19 či vojna na Ukrajine.
Tento rok bude stredoeurópsky letný čas platiť do 27. októbra, kedy sa hodinky posunú z 3.00 SELČ naspäť na 2.00 SEČ.
Aké výhody má letný a aké naopak zimný čas? Viac vo videu
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
