Čo nám hovoria dáta z predchádzajúcich volieb a aké ponaučenie si z nich vedia zobrať Ivan Korčok a Peter Pellegrini? Poďme sa na to pozrieť.
Prvá priama voľba prezidenta sa niesla v znamení rekordnej účasti. V prvom kole sa stretli známe mená vtedajšej politickej scény.
Kampani však dominovali dve mená - kontroverzný Vladimír Mečiar a obľúbený Rudolf Schuster. Podobne ako Ivan Korčok a Peter Pellegrini pozbierali v prvom kole vyše 80 percent voličov.
V druhom kole Rudolf Schuster posilnil svoj náskok o státisíce hlasov a nahnal za plentu ešte viac voličov ako dva týždne predtým.
Rok 2004 a Rudolf Schuster opätovne kandiduje už z pozície hlavy štátu a pohorí. Koalícia má totiž svojho kandidáta Eduarda Kukana.
Ten bol jasný favorit do druhého kola. Súboj o postupové miesto však tesne prehral s Ivanom Gašparovičom. Odídenec od Vladimíra Mečiara porazil Kukana len o necelé tri tisícky hlasov.
V druhom kole sa tak stretli Mečiar a Gašparovič a výber medzi predsedom HZDS a exčlenom HZDS veľa ľudí odradilo od voľby. S veľkým náskokom vyhral Ivan Gašparovič, ktorý tak predbehol víťaza prvého kola.
Rok 2009 a Ivan Gašparovič sa druhýkrát uchádza o úrad. Do druhého kola sa prvýkrát prebojovala žena s podporou opozície - Iveta Radičová.
V druhom kole však favorit opäť uspel, keď k voľbám prišlo podstatne viac ľudí. Ivetu Radičovú Gašparovič porazil o 11 percent a stal sa tak jediným prezidentom, ktorý úradoval dve funkčné obdobia.
Rok 2014, čas jednofarebnej vlády Smeru. Premiér Robert Fico sa rozhodol kandidovať. V prvom kole so štvorpercentným náskokom porazil relatívne neznámeho Andreja Kisku. Ten predbehol známe mená, ako bol Milan Kňažko či Radoslav Procházka.
V druhom kole však nastalo veľké prekvapenie. Volebná účasť sa zvýšila o sedem percent a veľká časť voličov sa doslova spojila proti Robertovi Ficovi. Nestraník Andrej Kiska porazil vtedy dvojnásobného premiéra s historicky najväčším rozdielom medzi víťazom a porazeným.
Vo voľbách v roku 2019 sa o priazeň voličov s podporou Smeru uchádzal eurokomisár Maroš Šefčovič. Na scéne sa však objavila advokátka a aktivistka, ktorá zvíťazila už v prvom kole.
Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou aj vďaka tzv. voľbe nohami. K urnám v druhom kole totiž neprišli voliči Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. Tento efekt je spôsob, akým by sa práve Ivan Korčok mohol stať prezidentom.
Presuňme sa do súčasnosti a skúsme si povedať, čo nám napovedá história. V prvom kole zvíťazil diplomat Ivan Korčok, ktorý s 5-percentným rozdielom porazil predsedu parlamentu Petra Pellegriniho.
Jeho náskok tvorí vyše 120-tisíc hlasov, ktoré vie Pellegrini pozbierať u tretieho v poradí Štefana Harabina.
Pri Harabinových voličoch je isté jedno. Nemajú radi ani jedného kandidáta, ak však niekoho voliť budú, tak to podľa prieskumov bude práve Pellegrini.
Ako to teda bude v druhom kole? Ivan Korčok si môže víťazstvo poistiť tým, že bude harabinovcov demobilizovať ako svojho času Zuzana Čaputová.
Peter Pellegrini musí urobiť pravý opak a zviesť sa na priazni koalície ako svojho času Ivan Gašparovič.
Z volebnej účasti vieme vyčítať, že do druhého kola zrejme nepríde príliš veľa nových voličov. Napovedá to takmer rekordná účasť v prvom kole.
No najdôležitejšie ponaučenie je, že každá doba má svoje vlastné historické okolnosti, ktoré sa nevedia opakovať. Vo finále rozhodne iba volič.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
