Obete brutálne mučili, pričom im odrezali genitálie. Hrozivá vražda bezdomovcov straší aj po 26 rokoch

dom, kde sa vraždilo
Pôvodný opustený domček, kde sa v roku 1997 vraždilo.

Starší z nás si ešte spomenú na hrozivú vraždu bezdomovcov v bratislavskom Lamači, ktorá sa zapísala do histórie najhorších slovenských kriminálnych prípadov. V dome, kde sa všetko odohralo, dnes normálne žijú ľudia. Tento text obsahuje opisy brutálneho násilia a nie je preto vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov.

Písal sa rok 1997, keď partia bezdomovcov objavila v Lamači opustený železničný domček. Hneď sa im zapáčil. Hoci sa v ňom najskôr striedali viacerí, nakoniec sa tam usadili šiesti. Prežili však len štyria.

Išlo o Petra Czinegeho, Miroslava Madunického, Jaroslava Pastoreka a Jána Szabóoa. Na začiatku spolunažívania ako tak vychádzali a hádali sa len pre drobnosti. Netrvalo to však večne.

Dom totižto objavila aj dvojica agresorov, ktorá partii neskôr dominovala. Božena Mlčová, prezývaná Božka, a Vilo Feigler spôsobili, že sa obyvateľstvo rozdelilo na dva tábory. Všetci sa spojili proti Pastorekovi a Madunickému, ktorých spoločne označovali za feťákov či teplošov. 

S ich príchodom sa aj zvýšila spotreba alkoholu, čo viedlo k častejším hádkam aj bitkám. Obaja boli v tom čase už niekoľkokrát trestaní a závislí alkoholici.

Svoju dominantnú pozíciu si uvedomovali a mimoriadne sa im páčila. Dom tiež začal byť partii akosi primalý a aby toho nebolo málo, niektorí ku alkoholu pridali aj užívanie toluénu. 

Prečítajte si tiež:

Konflikt, ktorým sa to začalo

Keďže sa bitky stávali čoraz častejšími, nie je prekvapením, že častejšie boli aj úrazy. Po jednom konflikte zostal zranený Szabó, ktorý sa posťažoval Mlčovej. 

Tá sa pridala na jeho stranu, napadla Pastoreka a bitku ukončila bodnutím do lýtka. Zranenie nebolo síce vážne, no bolo predzvesťou krvilačného besnenia, ktoré bolestivo a pomaly pripravilo Pastoreka a Madunického o život. 

Zraneného bezdomovca ešte odniesli na zastávku mestskej hromadnej dopravy, kde mu dokonca zavolali sanitku. Pastorek sa onedlho do domčeka vrátil. Keby vedel, čo bude nasledovať, pravdepodobne by to nerobil. 

Prečítajte si tiež:

Vyhrážky

Madunický, ako jeho kolega z klubu vyvrheľov, chcel, aby Feigler a Mlčová opustili dom, ktorý sa stal ich spoločným útočiskom. Všetko zavŕšil vyhrážkami, že ak ho neposlúchnu, udá ich na polícii za krádeže či pôvod Pastorekovho zranenia. 

Feigler s Mlčovou sa vyhrážok zľakli. Madunického a Pastoreka preto vyzliekli do slipov a spoločne s ostatnými obyvateľmi ho zviazali do kozla. Ide o bolestivú polohu, kedy sú nohy s rukami zaviazané za chrbtom. V tejto polohe obaja po niekoľkých dňoch nakoniec aj zomreli.

Najskôr do nich naliali toľko liehu, až stratili vedomie. Potom sa začal skutočný masaker. Všetci obyvatelia si na nehybnej dvojici zrealizovali svoje najbrutálnejšie predstavy.

Prečítajte si tiež:

Mučenie

Svoje obete surovo bili a pravidelne im nadávali do buzerantov. Pri vedomí ich pálili rôznymi predmetmi - sviečkou, voskom či horúcimi uhlíkmi a tehlou.

Keďže muži kričali od bolesti aj o pomoc, odvliekli ich do pivnice. Tam počas nasledujúceho týždňa trávili všetok čas, s výnimkou momentov, kedy ostatní dostali zase chuť ich mučiť. Nedali im ani raz jesť, ani piť. Podávali im jedine čistý lieh. 

Feigler od Madunického vyžadoval odpoveď, či má ešte stále chuť ísť na políciu. Keď mu povedal, že nevie, Feigler mu za to o hlavu rozbil sklenenú fľašu a kovovou tyčou ho mlátil tak dlho, kým mu nevybil zuby. Pastorek zase schytal ranu tehlou do tváre.

Prvé dni sa tiež tyrani a vrahovia bavili tým, že svoje obete skopávali dole po schodoch do pivnice. Mučenie sa postupne stupňovalo a bolo stále horšie. 

Prečítajte si tiež:

Odrezané genitálie

Mlčová a Feigler dávali Madunickému medzi nohy rozžeravené železo, ktoré mal udržať. To sa mu nepodarilo, a tak mu Feigler otrieskal hlavu o stenu a Mlčová ho zase zmlátila rúčkou od metly tak, že sa zlomila.

Madunického sa rozhodli taktiež nešetriť, a tak mu na brucho dali žeravú tehlu, Pastorekovi zase žeravé uhlíky. Obe obete stále žili, prosby a plač o to, aby ich nechali na pokoji, vrahov skôr viac podnecovali. 

Czinege si neskôr vyrobil horiacu fakľu zo starých novín. Mlčová mu ju zobrala a Madunickému ohňom začala opaľovať genitálie. Szabó mu potom ešte aj rozrezal žaluď. Železným pilníkom Madunického mlátili do kolien tak brutálne, až sa zlomil. 

Mlčová potom niekoľkokrát pichla Madunického nožom a genitálie mu poliala toluénom a zapálila. 

Prečítajte si tiež:

Smrť

Feigler s Mlčovou potom Madunickému lepiacou páskou prelepili ústa, Pastorekovi dali cez hlavu plastové vrecko a obom mužom odrezali genitálie.

Madunický zomrel, Pastoreka lankom uškrtili na ďalší deň. Ich mŕtvoly prikryli a nechali v pivnici.

V dome potom všetci štyria zostali ešte aj celý nasledujúci týždeň. Hádali sa o tom, ktorý z nich na záhrade vykope hroby. Keďže sa nepohodli, mŕtvoly svojich obetí nakoniec vôbec „nepochovali“ a nechali ich v pivnici. 

Prečítajte si tiež:

Ukážem ti mŕtvolu

Prvý z domu odišiel Czinege. Vyhýbal sa svojim bývalým spolubývajúcim, a tak Mlčová s Feiglerom poslali Szabóoa hľadať ho. Mali s ním podobné zámery ako s už nebohým Madunickým a Pastorekom. Boli plní obáv, že pôjde na políciu.

Viacerí bezdomovci údajne vyšetrovateľom potvrdili, že hlavnými agresormi boli Mlčová a najmä Feigler. Ten bol niekoľkokrát trestaným vodcom celej skupiny a niektorým svojim známym sa dokonca chválil tým, čo urobil.

Pozýval ich do opusteného domčeka pozrieť sa na smrť. Ukazoval im mŕtve telá, ktoré schoval pod perinou. Ostatní ho uznávali, pretože vždy dokázal zohnať najviac alkoholu.

Jeho pravou rukou bola Mlčová. Odmalička vyrastala v rôznych ústavných zariadeniach a znalci jej určili ľahkú mentálnu retardáciu. Pred vraždením bola už dvakrát trestná.

Prečítajte si tiež:

Tresty

Za činy, aké na Slovensku nemajú obdobu, boli všetci štyria právoplatne odsúdení. Najvyšší trest dostal Viliam Feigler, ktorý vo väzení pobudne doživotne.

Božena Mlčová vyfasovala 25 rokov, no v súčasnosti je už asi rok na slobode. Po tom, čo ju pustili na podmienku, sa opäť vrátila do komunity bezdomovcov v Trnave.

Ján Szabó dostal 15 rokov a Peter Czinege 13. Obaja sú dnes už na slobode.

Prečítajte si tiež:

Dom smrti

Opustený železničný domček sa predal asi dva roky po hrôzach, ktoré sa tam odohrali. Teraz tam po 26 rokoch stojí kompletne prerobený väčší rodinný dom. A po jednej z najbrutálnejších vrážd, aké si Slovensko pamätá, už nevidno ani stopy. 

Pozrite si archívny rozhovor s jedným z aktérov brutálnej vraždy bezdomovcov v Lamači.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti