Namiesto 130 kilometrov za hodinu až 150-ka. Takáto zmena maximálnej povolenej rýchlosti na niektorých úsekoch diaľnic bola nedávno schválená v Česku. Zdá sa, že inšpiráciu si z nej môže zobrať aj Slovensko. Matúš Šutaj Eštok si totiž zvýšenie rýchlosti vie predstaviť. Na rezorte o tom momentálne prebieha diskusia. Podľa dopravného analytika by išlo vo všeobecnosti o dobrý ťah. Má to však háčik.
Na niektorých úsekoch slovenských diaľnic by mohli vodiči v budúcnosti o niečo viac dupnúť na plyn. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok si podľa vlastných slov vie predstaviť, že by sa na niektorých úsekoch mohlo pristúpiť k zvýšeniu maximálnej povolenej rýchlosti.
Novela zákona, ktorou sa zvýšila povolená rýchlosť na diaľnici, pritom len v januári vstúpila do platnosti v susednom Česku. Tam sa na niektorých miestach maximálka zmení z tradičných 130 km/h na 150.
Ministerstvo vnútra vo svojom stanovisku pre TVNOVINY.sk informovalo, že k zvýšeniu maximálnej povolenej rýchlosti „aktuálne prebieha dôkladná analýza a odborná diskusia“. Na otázku rezortu, či by sa uvažovalo o rýchlosti 150 kilometrov za hodinu, ako schválili v Česku, ministerstvo neodpovedalo.
Závisieť bude podľa rezortu aj od toho, či a kedy sa nasadia nové radary. Okrem stacionárnych by sa mali využívať aj takzvané úsekové. Ich výhodou v porovnaní s klasickými stacionárnymi je, že rýchlosť vozidla nemerajú iba v jeden konkrétny moment, ale na dlhšom úseku.
„Až následne sa rozhodne, či sa pristúpi k zvýšeniu maximálnej povolenej rýchlosti na vybraných úsekoch diaľnic,“ uviedlo ministerstvo.
Dôležitú úlohu pri zvyšovaní rýchlosti by zohrávalo aj ministerstvo dopravy. To nám povedalo, že rezort vnútra sa na nich ešte s požiadavkou k tejto téme neobrátil.
Ministerstvo dopravy tiež poukazuje na zvýšené množstvo emisií, ktoré by rýchlejšie jazdiace autá produkovali. „V zahraničí idú skôr cestou znižovania rýchlosti,“ dodáva.
Dopravný analytik Marián Ürge by si však zvýšenie rýchlosti vedel predstaviť.
„Technika a vývoj dopravy idú neuveriteľne dopredu a motoristi málokedy dodržujú na diaľniciach predpísanú rýchlosť 130 km/h. Je to dobrý krok,“ uviedol pre náš portál.
Naráža to však na jeden háčik. Naše diaľnice, predovšetkým niektoré úseky, sú podľa neho totiž v katastrofálnom stave.
„Prevencia na opravy ciest úplne zlyhala. V Európe je úplne bežné, že hneď ako sú vyjazdené koľaje od ťažkých vozidiel, tak sa pre bezpečnosť ihneď daný úsek opravuje. Koľaje na ceste spôsobujú dopravné nehody,“ zhodnotil Ürge.
Podotýka tiež, že trendom v zahraničí je rozširovanie diaľnic o ďalšie pruhy. „U nás je problém dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc,“ konštatoval.
Otázne teda je, ktoré úseky by vôbec boli vhodné na zvýšenie rýchlosti. „Pokiaľ sa štát nebude starať o cesty a infraštruktúru, tak je ťažko povedať. Momentálne vidím jediný úsek, a to Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom na D1,“ uviedol odborník.
Ürge zároveň upozorňuje, že zvýšenie rýchlosti by nebolo bez rizík. Jedno z nich by predstavovala arogancia slovenských vodičov. Ako totiž spomenul, mnoho z nich nedodržiava predpísaných 130 km/h, a tak by nedodržiavali ani 150-ku.
„Je to voda na mlyn pre silnejšie vozidlá, ktoré bez problémov idú vyše 200 km/h. Nájdu sa vodiči, ktorí prekročia aj túto rýchlosť, s tým treba počítať,“ tvrdí.
Slovenskí vodiči sú totiž podľa neho nepoučiteľní aj napriek neustálym kontrolám a policajným akciám, aj tak prekračujú rýchlosť, čo niekedy vedie často k tragickým dopravným nehodám.
„Vieme to regulovať radarmi a zvýšením kompetencií pre dopravnú políciu, ktorá má takmer nulový rešpekt pred vodičmi,“ hovorí Ürge.
Prípadné zvýšenie rýchlosti by úzko súviselo práve s nasadením nových radarov.
„Pomohlo by konečne dať na diaľnice tak sľubované radary, ktoré by urobili poriadok na cestách. Ale pokiaľ dáme nástroj vodičom, že ich len náhodne niekto kontroluje, tak to riziko je tu stále,“ uzavrel analytik.
Most cez diaľnicu D1 pred Bratislavou zmizol za pár hodín. Pozrite si, ako vyzeralo jeho búranie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
