Spotreba energetických nápojov medzi mladými rastie. Prináša to mnoho zdravotných rizík. Cukor a kofeín môžu viesť k cukrovke, obezite, ale aj úzkostným poruchám a nakoniec aj k zástave srdca. Jeden taký prípad nedávno opísali bratislavskí lekári.
Lekári v Univerzitnej nemocnici v Bratislave zachraňovali život muža, ktorý sa predávkoval energetickými nápojmi. Ako uviedli v lekárskom časopise Interná medicína, aktívny športovec vypil za dve hodiny päť plechoviek energetického nápoja. Stratil vedomie a takmer zomrel. Záchranári ho museli defibrilovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. V krvi mu bola okrem iného zistená extrémne vysoká hodnota cukru a veľmi nízky draslík.
Počas nasledujúcich dní u neho došlo k rozpadu svalových buniek a uvoľneniu ich obsahu do obehu a k zlyhaniu obličiek. Prepustený bol po 56 dňoch.
Internista Milan Kulkovský varuje, že energetické nápoje treba piť opatrne a ľudia, čo nešportujú, by ich nemali piť vôbec. Napriek tomu stúpa ich spotreba aj medzi deťmi a mládežou.
Kulkovský vysvetľuje, že glukóza je pre našu existenciu nevyhnutná. Je hlavným a najrýchlejším zdrojom energie pre bunky.
„U športovcov je pravdaže nevyhnutný zvýšený príjem cukrov. Pojem cukor sa používa veľmi všeobecne, je potrebné rozlíšiť prirodzene prítomný cukor v potravinách, napríklad v ovocí a zelenine a ten pridaný, v sladkostiach a sladených nápojoch,“ dodáva.
Podľa Kulkovského je najlepšie jesť cukor v ovocí a zelenine, strukovinách a prílohách k jedlám ako celozrnné obilniny, ryža a zemiaky.
Pediatrička Kristína Visolajská je presvedčená, že deti by vôbec nemali jesť sladkosti a piť sladené nápoje.
„V ovocí je cukru dostatok a netreba ho umelo dopĺňať. Je vhodné, aby si deti obľúbili prirodzenú sladkú chuť ovocia a bielych mliečnych výrobkov,“ radí lekárka.
Špeciálnu stravu nepotrebujú podľa nej ani športujúce deti. Ak majú pestrú a bohatú stravu, získavajú dostatok živín.
Realita je však odporúčaniam vzdialená. Mladí sa uchyľujú k sladeným a energetickým nápojom čoraz viac a problémom nie je len cukor, ale aj kofeín.
Ako uvádza Kulkovský, podľa štatistík Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín konzumuje energetické nápoje až 68 percent osôb vo veku od 10 do 18 rokov.
„Problémom nie je samotná existencia energetických nápojov, ale ich bezdôvodná a často najmä nadmerná konzumácia,“ varuje lekár.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že podľa Kulkovského sa výrobcovia predbiehajú vo zvyšovaní obsahu kofeínu vo svojich nápojoch.
Zatiaľ čo káva obsahuje okolo 45 - 75 mg kofeínu, na trhu sú energeťáky, ktoré v jednej plechovke obsahujú až 300 mg kofeínu.
„Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je maximálna doporučená dávka kofeínu pre dospelého človeka 400 mg, u ľudí s kardiovaskulárnym ochorením, tehotných a dojčiacich žien je to 200mg/deň, u detí do 12 rokov len 85 mg/deň,“ dodáva lekár.
Upozorňuje, že kofeín sa nachádza aj v ďalších nápojoch vrátane čaju, čokolády či kakau. Mnoho detí tak niekoľkonásobne prekračuje denný odporúčaný limit.
Pediatrička Kristína Visolajská je presvedčená, že energetické nápoje nepatria do rúk detí.
„Kofeín a najmä v enormnom množstve zasahuje do normálneho fungovania mladého človeka. Mladí chcú využiť psychostimulačné účinku kofeínu, no na druhej strane spôsobuje nespavosť a následné poruchy koncentrácie a nižší intelektuálny výkon,“ varuje Visolajská.
Vysvetľuje, že pre zdravý vývin je nevyhnutné správne vylučovanie hormónov, ktoré sa vylučujú v tzv. cirkadiánnom rytme. To znamená, že niektoré sa vylučujú len v noci alebo len cez deň. Keď majú tento režim narušený, môže sa narušiť aj ich hormonálna rovnováha.
Nadmerné pitie energetických nápojov môže mať aj vážne zdravotné následky. Kulkovský varuje, že môžu spôsobiť kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, stukovatenie pečene, ale napríklad aj niektoré druhy rakoviny.
„Zvýšený príjem energie spojený s malou pohybovou aktivitou je cestou k obezite, ktorá je významných rizikovým faktorom desiatok až stoviek ochorení,“ dodáva Kulkovský.
Visolajská pridáva aj riziká spojené s nadmerným užívaním kofeínu. Môže spôsobovať vysoký krvný tlak, ochorenie obličiek alebo úzkostné poruchy.
Z dlhodobého hľadiska je riziko aj vzniku závislosti. „Bolesti hlavy a nepokoj sú bežné abstinenčné príznaky,“ dodáva pediatrička.
Nadmerné užitie energetického nápoja spomínaného muža z Bratislavy takmer stálo život. Oficiálne sa uvádza, že smrteľná dávka kofeínu je 10 gramov. Závisí to však aj od veku, hmotnosti a prítomnosti rizikových faktorov, napríklad nepoznané kardiovaskulárne ochorenie.
„Príznaky intoxikácie sa objavujú pri oveľa nižších dávkach a sú známe prípady, kedy došlo k závažným poruchám srdcového rytmu už po vypití pár plechoviek energetického nápoja v rýchlom slede za sebou,“ hovorí Kulkovský a poukázal aj na prípad, keď v Rumunsku zomrel 13-ročný futbalista po vypití troch plechoviek energetického nápoja.
Detská lekárka Visolajská potvrdzuje, že pediatri sa bežne stretávajú s deťmi a tínedžermi, ktorí skončia v nemocnici s búšením srdca, bolesťou v hrudníku, úzkostným stavom a závratom. Dôvodom sú nápoje s extrémnym množstvom kofeínu. Väčšinou to deti lekárom priznajú neskôr po absolvovaní veľkého množstva vyšetrení srdca, ciev a mozgu.
„Tieto vyšetrenia sú nielen drahé, ale aj vystresujú celú rodinu a v neposlednom rade spôsobia extrémne vysokú dávku RTG žiarenia so všetkými nežiadúcimi účinkami,“ varuje Visolajská.
Deti majú celkom jasnú predstavu o tom, čo je zdravé a čo nie. Napriek tomu rastie počet školákov, ktorí trpia obezitou. Pozrite si reportáž, čo s tým:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
