Ešte neprebehli ani prezidentské voľby a politické strany musia nahlasovať svoje kandidátky do eurovolieb. Napokon sa prihlásilo až 24 strán a jedna koalícia. Medzi menoslovom však chýbajú dva známe subjekty.
Voliči sa po prezidentských voľbách znova poberú k volebným urnám v júni. Voliť si totiž budú na ďalších päť rokov zástupcov do Európskeho parlamentu. Aj keď Slováci o tieto voľby príliš nejavia záujem, strany vytiahli výrazné tváre.
Smer okrem stálice v Európskom parlamente Moniky Beňovej vyslal do boja aj Ľuboša Blahu. Súčasný podpredseda NR SR získal pred pár mesiacmi v parlamentných voľbách viac ako 220-tisíc krúžkov.
Progresívne Slovensko zasa do európskych volieb povedie bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, SaS dosluhujúci predseda Richard Sulík.
Na čelo kandidátky sa postavia aj ďalší predsedovia - Andrej Danko za SNS spolu s ďalšími ministrami a Jaroslav Naď za Demokratov, ktorému sa podarilo na kandidátku pritiahnuť aj bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana.
Tento menoslov sa však nekončí, keďže aj v iných stranách sa to hemží známymi politickými persónami.
Napríklad, Za Kresťanskú úniu sa bude voličov prihovárať bývalý minister práce za Sme rodina Milan Krajniak, za hnutie Slovensko, ktoré ide do volieb v koalícii so stranou Za ľudí, zas Igor Matovič.
Republiku povedie predseda strany a súčasný europoslanec Milan Uhrík, sekundovať mu budú bývalí poslanci Milan Mazurek a Miroslav Suja. Aj za ĽSNS bude kandidovať predseda strany Marian Kotleba.
Otázkou je, prečo strany do takýchto „nepopulárnych“ volieb vysielajú stranícke špičky. Podľa odborníka sa takto snažia mobilizovať svojich voličov.
„Volič na Slovensku je mimoriadne prelietavý, len málo voličov je na dlhé roky spojených s nejakou stranou. Navyše, viaceré strany sa programovo na seba podobajú. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ich od seba odlišuje, sú práve konkrétni politici,“ uviedol politológ Radoslav Štefančík.
Aj napriek tomu, že eurovoľby budú festivalom známych mien a pre politikov sú nástrojom na mobilizáciu voličov, dve známe strany ich odignorujú. Ide o hnutie Sme rodina Borisa Kollára a stranu Modrí – Európske Slovensko Mikuláša Dzurindu.
„Rozhodli sme sa tieto eurovoľby vypustiť, pretože sa chceme plne zamerať a sústrediť na najbližšie parlamentné voľby,“ ozrejmil predseda hnutia Boris Kollár.
Podľa našich informácií to nemá žiaden súvis s nedávnym odchodom Milana Krajniaka, ktorý bude napokon kandidovať za spomínanú Kresťanskú úniu.
Hnutie po vládnutí neuspelo v predčasných septembrových voľbách, keď získalo len dve percentá hlasov. Od štátu teda nedostane ani príspevok na chod strany.
Pred voľbami do Národnej rady svoj návrat ohlásil aj bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda. Po peripetiách so spájaním s inými subjektmi napokon strana dostala len necelých 8-tisíc hlasov. Teraz chce vybudovať alternatívu voči súčasnej vládnej koalícii.
„Opozícia v súčasnom zložení takúto alternatívu nedokáže vytvoriť. Preto všetko svoje úsilie chceme venovať tomu, aby sme k takejto alternatíve účinne prispeli,“ povedal Dzurinda.
„Z toho dôvodu sa na voľbách do Európskeho parlamentu nezúčastníme. Ani samostatne, ani na kandidátke inej strany,“ doplnil predseda strany Modrí – Európske Slovensko.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
