Záchvaty kašľa až dávenie. Čierny kašeľ je na vzostupe, pre niektoré deti môže byť fatálny

choré dieťa
Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

Čierny kašeľ patrí medzi choroby, proti ktorým sa očkujú už malé deti. Pribúdajú rodičia, ktorí povinné očkovania odmietajú a riskujú tak zdravie aj tých, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu byť vakcinovaní. Pediatrička vysvetľuje, prečo je to nebezpečné.

Čierny kašeľ patril medzi detské ochorenia, ktoré sa vďaka očkovaniu podarilo eliminovať. Situácia sa mení. Zaočkovanosť klesá a medzi deťmi sa čoraz viac šíria aj raritné ochorenia.

Úrad verejného zdravotníctva informoval, že eviduje do konca februára 123 prípadov čierneho kašľa. Ide o najvyšší nárast za posledné tri roky.

Výskyt ochorenia bol zaznamenaný v každej vekovej skupine, s najvyššou chorobnosťou u 0-ročných detí a zároveň bol hlásený aj z každého kraja.

Na Slovensku máme trinásť okresov, kde zaočkovanosť proti tomuto ochoreniu klesla pod 95 percent. Hygienici nevylučujú vznik epidémie.

Prečítajte si tiež:

Východ zaostáva

Proti čiernemu kašľu sa očkujú malé deti do 15. mesiaca života. Ide o vakcínu, ktorú dostáva dieťa v troch dávkach. Očkovacia látka je aj proti záškrtu, tetanu, hemofilovým infekciám, obrne či žltačke typu B.

V posledných rokoch silnejú antivaxerské nálady a ovplyvňuje to aj ochotu rodičov dať svoje deti očkovať. Evidujeme už 13 okresov, kde zaočkovať proti týmto chorobám klesla pod 95 percent.

Ide o okresy Kysucké Nové Mesto, Zvolen, Žarnovica, Lučenec, Prešov, Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Medzilaborce, Košice III, Michalovce, Sobrance a Spišská Nová Ves.

Hranica 95 percent je dôležitá pre udržanie kolektívnej imunity. Ak sa kolektívna imunita prelomí, ochorenie sa začne šíriť. Ohrozené sú napríklad deti, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu podstúpiť očkovanie, a ochorenie pre nich predstavuje veľké ohrozenie na živote.

Prečítajte si tiež:

Päť percent rodičov odmieta očkovanie. Diskutovať sa s nimi nedá

Pediatrička Kristína Visolajská hovorí, že s rodičmi, ktorí odmietajú očkovanie, sa stretáva aj vo svojej ambulancii.

„Stáva sa to pri piatich až siedmich percentách rodičov. Diskutovať sa s nimi zväčša nedá, lebo sú hlboko presvedčení o svojej pravde,“ hovorí pediatrička.

Snaží sa im prejaviť úctu a podeliť sa s nimi o svoje osobné skúsenosti. S mnohými detskými chorobami sa stretla a videla ich na vlastné oči.

„V mojej ambulancii som mala v tejto sezóne dva prípady dokázané čierneho kašľa, obe boli u očkovaných detí, teda priebeh nebol dramatický a detí sa úplne uzdravili. Kto je zaočkovaný, nemusí sa báť vážneho priebehu,“ hovorí lekárka.

„Najväčší pozor si zaslúžia malé bábätká pred začatím povinného očkovania, teda pred tretím až šiestym mesiacom, kedy im čierny kašeľ môže byť ľahko osudný,“ varuje Visolajská.

Prečítajte si tiež:

Dojčatá treba hospitalizovať

Pediatrička vysvetľuje, že čierny kašeľ vyvoláva záchvaty kašľa najmä počas noci. Najprv pripomína bežné nahromadenie hlienov v dýchacích cestách. Objavuje sa aj nádcha, slzenie, kýchanie, infekcia oka, mierne zvýšená teplota, chrapot, bolesti v krku.

„Postupne sa stávajú dominantnými záchvatmi kašľa, pri ktorých môže dochádzať k červenaniu až modraniu na tvári. Dostaviť sa môže tiež krátka apnoická pauza s následným zajakavým nádychom pripomínajúcim kohúta. Záchvat môže vyústiť do dávenia až vracania,“ opisuje chorobu pediatrička.

Ak sa teda kašeľ zhoršuje najmä v noci a nezaberá naň bežná liečba, je vysoko pravdepodobné, že ide o čierny kašeľ.

U najmenších detí má ochorenie špecifický priebeh. U novorodencov a dojčiat do šiestich mesiacov sa vyznačuje krátkym katarálnym štádiom (zápal nosovej sliznice a očných spojoviek, vysoká horúčka, pozn. red.) bez výrazného kašľa iba s lapavým dýchaním a apnoickými pauzami.

„Okrem nasadenia liečby je potrebné zaistiť izoláciu chorého, a to po dobu piatich dní od začatia terapie, u neliečených minimálne tri týždne od prvých príznakov. Hospitalizácia je na mieste u rizikových chorých či komplikovaného priebehu ochorenia, u detí s hypoxiou, apnoe či dehydratáciou. Novorodenca a dojčatá do šiestich mesiacov je vzhľadom na vysoké riziko závažných komplikácií potrebné hospitalizovať za každých okolností,“ radí Visolajská.

Prečítajte si tiež:

Očkovať by sa mali aj dospelí

Najúčinnejšou ochranou je očkovanie. Visolajská hovorí, že možné je dokonca aj očkovanie tehotných žien.

„Vhodne načasované očkovanie v gravidite vedie k dostatočnému prenosu materských protilátok do tela plodu. Po narodení je tak dieťa chránené materskými protilátkami pred závažným priebehom ochorenia počas najkritickejšieho obdobia dvoch mesiacov, kedy ešte nemôže byť očkované,“ hovorí pediatrička.

Očkovanie je odporúčané od 27. týždňa tehotenstva. Miera zaočkovanosti je však veľmi nízka. Pediatrička dodáva, že možné je aj očkovanie po pôrode.

„Tým sa minimalizuje riziko prenosu choroby z matky na novorodenca. Vakcinácia proti čiernemu kašľu je pre dojčiace ženy bezpečná,“ uisťuje lekárka.

Pripomína, že preočkovať by sa mali aj dospelí ľudia. Vykonáva sa kombinovanou vakcínou proti tetanu, diftérii a čiernemu kašľu, ktorá obsahuje nízku dávku antigénov (Tdap) a je určená všetkým osobám do 65 rokov.

Ideálne je podstúpiť preočkovanie medzi 20. a 25. rokom. „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je očkovanie žiaduce hlavne u osôb vyskytujúcich sa v blízkosti novorodenca, teda rodičov, starých rodičov, zdravotníkov a podobne,“ dodáva Visolajská.

Malária, osýpky či západonílska horúčka. Tropické choroby, na ktoré sa kedysi zomieralo, sú na vzostupe. Dôvodom je aj klimatická zmena. Pozrite si reportáž:

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti