Vyhláška ministerstva zdravotníctva vymenúva skupiny osôb, ktoré vylučujú takzvané choroboplodné mikroorganizmy. Ide napríklad o salmonelózu, brušný týfus, viaceré typy žltačky, syfilis či vírus HIV. Títo ľudia musia lekára informovať o svojom stave a platí to aj v prípade, že sa pacient zodpovedne lieči.
Sú ochorenia, ktoré na prvý pohľad nemajú príznaky. Pacient ich však nemôže zatajiť ani pri bežných odberoch.
„V prípade, ak takýto pacient prichádza do nemocnice, či už na vyšetrenie alebo na hospitalizáciu, a vie o tom, že má diagnostikované prenosné ochorenie, je povinný podľa zákona o ochrane zdravia túto skutočnosť uviesť zdravotníckemu personálu, aby sa zamedzilo prípadnej nákaze alebo prenosu tejto choroby,“ vysvetľuje Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Zákon mu tiež káže označiť zdroj nákazy a určiť okruh potenciálne nakazených osôb. Infektológ Peter Sabaka hovorí, že ktorýkoľvek pacient môže byť potenciálne infekčný. „Preto sa zdravotnícky zamestnanec pri kontakte s biologickým materiálom správa tak, aby sa neinfikoval, aj keby ten pacient infekčný bol,“ uviedol.
Ochorenia prenosné krvou sú rizikom nie pre ostatných pacientov, ale skôr pre zdravotnícky personál. Podľa Sabaku je však takáto nákaza málo pravdepodobná. „Riziko je, ak po odbere krvi sám seba pichne. Najväčšie je pri hepatitíde typu B. Pri hepatitíde typu C je nižšie, rádovo niekoľko percent. Pri infekcii HIV je ešte nižšie, je to menej ako jedno percento. Ak sú však pacienti správne liečení a majú negatívnu nálož vírusu, riziko je de facto nulové,“ priblížil infektológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
