Dvojica mladých Popradčanov umiestnila do podchodu šatník na podporu zdieľania a spolupatričnosti. To sa zapáčilo ďalším ľuďom, s ktorými spoločne založili občianske združenie s názvom Kultúra, ktorá neexistuje. Ich cieľom je združovať lokálnych umelcov a obyvateľov mesta v komunitnom priestore Koľaj 22.
Jana Mlynarčíková a Juraj Horňák sa po dlhom čase vrátili zo zahraničia do rodného mesta Poprad. No niečo im v ňom chýbalo. Boli zvyknutí na pravidelné možnosti kultúrneho vyžitia.
Dlhodobý nedostatok príležitostí pre alternatívne žánre umenia v meste vnímala aj Lenka Gašparíková, ktorá sa neskôr k dvojici aktivistov pridala. „Mala som obdobie, že som chcela z Popradu odísť, pretože mi tu chýbalo aktívne dianie, na aké som bola zvyknutá z vysokej školy a iných miest na Slovensku alebo v zahraničí,“ spomína.
Rovnako im chýbalo kultúrne centrum, kde by sa stretávali. „Cítili sme potrebu, že chceme mať nejaký priestor, kam chceme chodiť a vytvoriť komunitu, s ktorou sa budeme stretávať,“ dopĺňa Jana.
Spolu s OZ Rozpuk si prenajali a zveľadili nezávislý priestor, ktorý pomenovali Koľaj 22. „Vnímame ho zatiaľ ako niečo prechodné na budovanie komunity, pretože tá je pre nás najdôležitejšia,“ pokračuje.
Z ich historického bádania zistili, že predošlé kultúrne komunity sa rozpadli aj pre vzájomné nezhody. V Kultúre, ktorá neexistuje si preto zakladajú na súdržnosti, solidarite, otvorenosti a priateľstve.
Prvým verejným podujatím smelých Popradčanov bol letný festival na podporu lokálnych umelcov. Za necelý mesiac pripravili program, ktorý prilákal približne tristo návštevníkov.
Bol to pre nich dôkaz toho, že miestni umelci sa chcú realizovať, no nemajú kde. Rovnaký záujem prejavili aj Popradčania, ktorým v meste chýbali multižánrové podujatia z rôznych umeleckých odvetví. Medzi nimi neboli len mladí ľudia, ale aj seniori či rodiny s deťmi.
„Ľudia chcú niekam patriť, niečo robiť a zmysluplne tráviť čas,“ myslí si Jana.
Dobrovoľníkov to motivovalo usporiadať ďalšie aktivity, workshopy či diskusie. V decembri pripravili akciu s názvom Komunitné ViaCnoce, v rámci ktorej usporiadali aj benefičnú zbierku pre psí útulok.
A keďže festival vzbudil v okolí pozitívny ohlas, rozhodli sa zorganizovať koncom februára jeho chladnejšiu verziu, takzvanú popradskú Kultúrnu zimu.
„Zimný festival svojím programom obsiahne rôzne žánre od elektronickej hudby, cez alternatívny punk a rock, divadelné a audiovizuálne stvárnenia, poéziu a slam poetry. Na strunu pobrnkáme aj milovníkom športu, predstavíme miestne snowboardové komunity súčasne s pestrým programom aktivít na balanceboarde,“ hovorí organizátorka Lenka.
Taktiež priaznivo vnímajú aj iniciatívu umelcov, ktorí sami sa chcú do tohto podujatia zapojiť. „Je to veľmi podnetné,“ okomentovala Lenka, ktorá komunikuje s účinkujúcimi.
Do budúcna by radi privítali aj ľudové hudobné či tanečné teleso. Plánujú vystúpenie rómskej hudobnej skupiny, ale na zozname majú aj divadelné zoskupenia z iných slovenských miest.
Za takmer desať mesiacov sa im podarilo vytvoriť malú organizáciu s približne pätnástimi ľuďmi a komunitu, ktorá sa neustále rozširuje. Najviac ich na tom bavia práve sociálne interakcie, nové priateľstvá a známosti.
Okrem toho všetkého rovnako stoja aj za láskavou myšlienkou zdieľaného šatníka. Práve ten započal celú ich dobrovoľnícku aktivitu. Umiestnili ho takmer pred rokom do podchodu v blízkosti železničnej stanice pri mestskej časti Spišská Sobota. Pomenovali ho Všehošatník. Popradčania nápad veľmi rýchlo a pozitívne prijali. Kus nábytku sa čoskoro naplnil čistým a použiteľným oblečením pre potrebu iných.
„Moja a Jurajova inšpirácia prišla z nášho pobytu v zahraničí, kde sme takéto veci videli celkom bežne. Zároveň ten podchod už dlhé roky pred nami rozvíjal Igor Hanečák s jeho dobrovoľníckym tímom a vytvorili projekt Podchod, kde sa konali napríklad aj výstavy obrazov. Takže tradícia zdieľania a zveľaďovania podchodu tam už bola, my sme na ňu nadviazali. Komunita, ktorá projekt Podchod založila, sa inšpirovala rôznymi slovenskými projektami,“ hovorí Jana.
Odstrašujúce miesto tým nadobudlo opätovný dobročinný koncept v novom šate.
Nedávno ku skrini pribudol aj Všehobufet pre trvanlivé potraviny.
A pokiaľ by ste si mysleli, že obe inštalácie majú slúžiť len pre ľudí bez domova, tak ste na omyle. Odniesť si nejaký módny kúsok či konzervu môže ktokoľvek.
Aktivisti však prosia ľudí, aby v prvom rade mysleli na núdznych - seniorov, nezamestnaných a v neposlednom rade aj na ľudí bez domova. Hlavná myšlienka sa však nesie v znamení podpory zdieľania a spolupatričnosti.
Ako to však býva zvykom, stretli sa aj s neprajníkmi. Niekoľkokrát našli Všehošatník poškodený a s pohodeným šatstvom navôkol.
Ani so Všehobufetom im to pred pár dňami nevyšlo na prvý pokus. Museli ho opraviť. No nevzdávajú sa.
„Zničili ho, pretože si pravdepodobne chceli zobrať sveter, ktorý na ňom bol. Zvyšné komponenty sme našli, ale musíme ho trošku opraviť,“ poznamenala dobrovoľníčka Jana.
Priestory podchodu monitorujú kamery napojené na mestskú políciu.
Šatník aj bufet sa nachádzajú vo verejnom priestore. Zhodli sa na tom, že sa k tomu môže vyjadriť každý, keďže interakcia tam prirodzene patrí. Akým spôsobom, to nech už slobodne uzná každý sám za seba.
Hovoria však, že okrem nich občasný neporiadok poupratujú aj domáci. Zvykli si, že Všehošatník patrí všetkým.
Národná kultúrna pamiatka v Rusovciach sa mení na ruiny. Viac sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
