Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala kompetenčný zákon. Vrátila ho tak na opätovné prerokovanie do parlamentu.
Hlava štátu má výhrady k viacerým jeho ustanoveniam, ale aj k samotnému legislatívnemu procesu. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec.
„Časť výhrad prezidentky smeruje k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zákonodarca sa podľa prezidentky nevysporiadal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda,“ uvádza vo svojom stanovisku Prezidentská kancelária.
Z rozhodnutia ústavného súdu z novembra 1996 podľa prezidentky možno jednoznačne vyvodiť, že „ak ide o takého štátneho funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu s ústavou“.
Týmto zákonom sa zároveň zavádzajú aj nové dôvody, pre ktoré bude možné odvolať predsedov dvoch spomínaných úradov.
Vo vzťahu k predsedovi Štatistického úradu pridáva zákon medzi dôvody odvolania aj to, že „sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie“.
Prezidentská kancelária podotýka, že podobná úprava bola vložená aj do dôvodov pre odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
„Takáto právna úprava vo svojej podstate znamená, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek, čím sa fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. To je v priamom rozpore s konceptom nezávislosti, ktorú zákon obom orgánom výslovne priznáva a explicitne ustanovuje, že nesmú podliehať vplyvu žiadnych iných orgánov verejnej moci,“ píše hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Problematický je podľa prezidentky navyše aj ďalší ústavný aspekt tejto zmeny. Právna úprava je totiž retroaktívna a môže sa uplatniť aj na súčasných predsedov týchto úradov, ktorí boli vymenovaní podľa doterajších predpisov.
Takúto úpravu považuje prezidentka za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty.
Prezidentka namieta aj zaradenie Slovenskej informačnej služby (SIS) a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) medzi ústredné orgány štátnej správy.
Prezidentská kancelária uvádza, že hlava štátu nerozporuje právo zákonodarcu povedať, ktorý orgán štátnej správy má alebo nemá byť ústredným. A to aj v prípade SIS, kde je zmena povahy na ústredný orgán štátnej správy v priamom nesúlade so znením zákona o Slovenskej informačnej službe.
„Výhrady prezidentky smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila a akým sa má uviesť do právneho života. Ide o prijatie zásadnej zmeny postavenia SIS a ÚRSO, ktorá prebehla bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez zohľadnenia všetkých legislatívnych dopadov na práva a povinnosti týchto orgánov v praxi,“ píše sa v stanovisku.
Prezidentská kancelária podotýka, že právny poriadok pritom obsahuje stovky zákonov, ktoré odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy. Ide napríklad o administratívne konania.
Prezidentka uvádza, že bez riadnej úpravy by takáto zmena s účinnosťou k 1. januáru 2024 bola nevykonateľná. SIS a ÚRSO by mohla spôsobiť problémy, ako sú napríklad nedodržané lehoty. Čaputová si myslí, že by tak mohol byť v konečnom dôsledku ohrozený aj verejný záujem na riadnej činnosti týchto orgánov.
Hlava štátu má výhrady aj k zmenám pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu.
„Kým podľa súčasne platného stavu vydáva licencie ministerstvo hospodárstva, ktoré, ak si to vyžaduje verejný záujem, vždy požiada o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí a SIS a ich prípadné nesúhlasné stanoviská k udeleniu licencie sú pre ministerstvo hospodárstva záväzné, po novom by záväzné stanovisko poskytovalo už iba ministerstvo obrany,“ podotýka Prezidentská kancelária.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa domnieva, že zmena môže znamenať ohrozenie verejného záujmu.
„V prvom rade ministerstvo obrany nemusí a v istom ohľade technicky ani nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie a jej ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti MZV a SIS. Tieto informácie sú pritom životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov SR,“ uvádza sa v stanovisku.
Hovorca prezidentky Strižinec ďalej uvádza, že prezidentka nemôže súhlasiť so znížením štandardu ich ochrany, navyše keď sa tak udialo v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, ktorá by dôsledne zhodnotila všetky potenciálne riziká tejto zmeny.
Prezidentka považuje dôvody, ktoré na skrátené legislatívne konanie menovala vláda, za politické a v žiadnom prípade nie za právne ani zákonné.
„Naopak, takéto dôležité systémové zmeny musia byť podľa nej podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii,“ uvádza Martin Strižinec.
Opozičná strana SaS víta rozhodnutie prezidentky SR Zuzany Čaputovej vetovať tzv. kompetenčný zákon. Krok považuje za správny. Strana má voči právnej norme viaceré výhrady, v tejto veci sa plánuje obrátiť aj na Ústavný súd SR.
„Namiesto cielenej podpory športu a cestovného ruchu si koalícia pred Vianocami schválila v čase nedostatku financií ministerstvo s rozpočtom 100 až 200 miliónov eur ročne. Časť z toho ide pritom na platy úradníkov, limuzíny a ochranku,“ skonštatoval predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling.
Okrem vzniku nového ministerstva nesúhlasí ani s ďalšími zmenami, ktoré mala novela priniesť. Skritizoval napríklad úpravu menovania a odvolávania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu SR.
„Novela taktiež ministerstvu obrany, konkrétne Robertovi Kaliňákovi, poskytovala monopol pri udeľovaní licencií na obchodovanie so zbraňami. Toto je absolútne neprijateľné,“ poznamenal.
Aj predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka víta rozhodnutie prezidentky.
„Táto novela je veľmi nebezpečný návrh, ktorý unáša nezávislé inštitúcie, ako je štatistický úrad či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a zároveň dláždi cestu pre Tibora Gašpara, aby sa mohol stať riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS),“ vyhlásil Šimečka.
PS poukázalo na to, že prezidentka kritizuje nielen viaceré ustanovenia zákona, ale aj spôsob, akým zmeny v zákone prebehli.
„Čistky v nezávislých štátnych inštitúciách či nová trafika pre SNS v podobe nového ministerstva určite nie sú dostatočné dôvody na skrátené legislatívne konanie,“ skonštatoval Šimečka. Avizoval, že v opozícii urobia všetko pre to, aby prinútili koalíciu tie najhoršie návrhy stiahnuť.
Slovenská národná strana (SNS) verí, že parlament sa opäť zjednotí pri hlasovaní o tzv. kompetenčnom zákone a bude platný aj bez súhlasu prezidentky. TASR stanovisko poskytla hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.
SNS vníma vyjadrenie prezidentky, ktorá zákon vetovala, so zadosťučinením. „Ani jedno slovo nie je o výhrade vo vzťahu k ministerstvu cestovného ruchu a športu. Opozícia celú kritiku zamerala na vznik ministerstva, ktoré je potrebné pre Slovenskú republiku,“ vyhlásila strana.
Slovensko môže podľa národniarov v budúcnosti na synergii cestovného ruchu a športu zarábať do štátneho rozpočtu miliardy.
Opozícia, najmä SaS a PS, podľa SNS opäť ukázala len svoj amatérsky prístup, keď sa zamerala svojimi vyjadreniami na vznik nového ministerstva, ktoré prezidentke SR „vôbec neprekáža“.
Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok vrátila poslancom Národnej rady SR na opätovné prerokovanie tzv. kompetenčný zákon. Výhrady má k viacerým jeho ustanoveniam aj k samotnému legislatívnemu procesu.
O kompetenčnom zákone sme informovali aj v reportáži v sobotu 30. decembra:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
