Pozemky, na ktorých časti sa nachádza aj vrakunská skládka, idú do dražby. Vyvolávacia cena je mimoriadne nízka a získať ich môže každý. Z ekologického aj ekonomického hľadiska by však bolo najlepšie, keby ich získal štát.
Vrakunská skládka je dlhodobý problém, od ktorého dáva každý ruky preč. Nie je sa veľmi čomu diviť, keďže ide o problém, ktorý sa vyrieši len veľmi ťažko - ak vôbec.
O téme sme písali nedávno. Vysvetlili sme, o čo ide, odkiaľ sa znečistenie berie, o neúspešnej sanácii a napísali sme aj o probléme s rozborom vody, ktorý sa v lokalite (ne)robí.
Právnik Marek Piršel nás upozornil na fakt, že pozemky, na časti ktorých sa skládka nachádza, idú do dražby. Zastupuje aukčnú spoločnosť, ktorá ich bude dražiť. Na dražbe sa ako pozorovatelia zúčastnime aj my a o výsledku vás budeme informovať.
„Pozemky vlastníme od roku 2007 a predávame ich z dôvodu, že naša spoločnosť ukončila na Slovensku všetky aktivity,“ povedal Filip Nedorost za spoločnosť TBG s tým, že sa objektu chcú zbaviť.
Pôvodný plán bol vybudovať betonárku. Úrady im to však nepovolili práve z dôvodu, že sa tam nachádza spomenutá skládka.
Piršel vysvetľuje, že dokopy speňažujú osem parciel s výmerou takmer 7-tisíc metrov štvorcových. Znaleckým posudkom boli ohodnotené na takmer 74-tisíc eur, zohľadňujúc fakt, že sa tam nachádza táto skládka. Napriek tomu je vyvolávacia cena len 10-tisíc eur.
Z tohto k 2-tisíc m² sa viaže nájomná zmluva, ktorú podpísali so štátom v čase, kedy sa mala realizovať sanácia skládky.
Okrem nájomnej zmluvy sa k nim viaže však aj zmluva o zriadení budúceho vecného bremena. To znamená, že keď sa tam sanácia zrealizuje, štát bude mať právo vstupu za účelom udržiavania.
„Nájomná zmluva hovorí o približnej sume 5-tisíc eur ročne, ktoré má štát platiť spoločnosti TBG za spomenutých 2-tisíc m² z tých pozemkov. To sa malo platiť po dobu výstavby tej steny,“ vysvetľuje právnik s tým, že keďže sa sanácia nezrealizovala, nájom sa platí aj naďalej.
Tvrdenie potvrdzuje aj Nedorost. Ten hovorí, že ročné nájomné je 5246 eur a štát im ho platí od roku 2021 až doteraz.
Je zrejmé, že ten, kto pozemky vydraží, bude nájomné dostávať i naďalej, pretože realizácia projektu sa ešte ani poriadne nezačala.
„Potom, keď sa to zrealizuje, tak nastupuje zmluva o zriadení budúceho vecného bremena, ktorá hovorí, že po kolaudácii má ministerstvo zaplatiť vlastníkovi pozemkov odplatu vo výške 15 eur za 1 m²,“ dodáva Piršel. V praxi to znamená, že okrem nájmu budúci vlastník dostane aj jednorazovú odplatu približne vo výške 30-tisíc eur.
Tam sa však štátne výdavky nekončia. Bude musieť platiť aj nájomné, ktoré za (predpokladané) štyri roky výstavby bude minimálne 20-tisíc eur.
Dokopy sa teda podľa právnika bavíme o sume asi 50-tisíc eur, ktoré štát zaplatí novému vlastníkovi vlastne úplne zbytočne.
Štát sa však môže do aukcie prihlásiť a pozemky získať za spomínaných 10-tisíc eur. Okrem toho, že by ušetrili väčší balík peňazí, vlastnili by väčší priestor, kde by v budúcnosti mohol realizovať aj iné zámery.
Spoločnosť, ktorá má pozemky v dražbe z vlastného záujmu, už kontaktovala poverených ľudí na rezorte životného prostredia. Vysvetlili im, čo by dražbou mohli získať a hlavne, koľko by mohli ušetriť. S otázkou, či sa zapoja, sme sa na nich obrátili aj my.
„Ministerstvo prijme rozhodnutie o ďalšom postupe v prípade uplatnenia predkupného práva a dražby čo najskôr. Prioritou však zostáva účelné a hospodárne využívanie verejných zdrojov,“ uviedol nám komunikačný odbor envirorezortu.
Pozrite si, ako to bolo s odhalením znečistenia v Istrocheme, odkiaľ vrakunská skládka pochádza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
