Zhlboka sa nadýchnite. Ešte raz... Je to príjemné? Pre desaťtisíce Slovákov takýto nádych nie je samozrejmosťou. Majú totiž zúžené dýchacie cesty a ich pľúca sa správajú inak. Sú to ľudia, ktorí trpia chronickou obštrukčnou chorobou pľúc.
Jej hlavným no nie jediným príznakom je dlhotrvajúci kašeľ. Ochoreniam pľúc sme venovali pozornosť aj v najnovších Vizionároch.
Chronické obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je ako už z názvu vyplýva chronické ochorenie, ktoré vzniká spravidla vo vyššom veku, no podľa posledných informácií ho môžu dostať už aj štyridsiatnici.
„Je to ochorenie, ktoré vzniká ako reakcia našich pľúc a dýchacích ciest na ihnaláciu škodlivých častíc, plynov. Najrizikovejším faktorom je fajčenie, samozrejme aj s nejakou mierou genetickej predispozície a environemtnálnej záťaže,“ uviedol v úvode diskusie Štefan Laššán, prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky SZU a UNB.
Podľa Ivana Soloviča, prezidenta Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti je na Slovensku približne 120 tisíc ľudí, ktorí týmto ochorením trpia. Množstvo ďalších ho však ešte nemá zdiagnostikované, hoci už trpia príznakmi. Medzi hlavné príznaky patrí kašeľ.
„Obvykle sa pacienti sťažujú na vykašliavanie po zobudení v ranných hodinách a jeden z prvých príznakov je aj zhoršené tolerovanie fyzickej záťaže,“ vysvetlila pneumologička Mária Drugdová. Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková doplnila, že ide o kašeľ, ktorý trvá minimálne šesť týždňov.
Ako prvé by mal pacient kontaktovať svojho všeobecného lekára, ktorý ho vyšetrí a až následne je na rade špecialista – pneumológ. V ideálnom stave by mal prísť pacient už s röntgenom pľúc a základnými vyšetreniami. Diskutujúci otvorili v tejto súvislosti tému správneho manažmentu pacienta.
Spoločnosť všeobecných lekárov a Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť spolupracujú na projekte, ktorý má vytvoriť akúsi cestu pacienta systémom od všeobecného lekára k pneumológovi.
„Aby sme si povedali kto bude robiť, čo bude robiť a dokedy sa to má urobiť. Pri vyšetreniach minimum - čo by mal byť základ, a pri čase - dokedy by sa to malo urobiť,“ vysvetlila Monika Palušková. Dnes je napríklad čakacia lehota na vyšetrenie pneumológom 91 dní, optimum je pritom 21.
„Výhoda štandardov je, že pri ich tvorbe sú všetci zainteresovaní od lekárov až po poisťovne. Štandard musí byť aj realistický a musí byť garantované, že bude zaplatený. Určite budeme potrebovať aj zjednodušenie ale je to jednoznačne cesta,“ reagoval Štefan Laššán.
„Je reálne aby sme na začiatku roku mali pripravený prvý takýto štandard, ktorý vieme ponúknuť ministerstvu zdravotníctva. Pre pacientov a poskytovateľov to bude znamenať veľkú bezpečnosť ale hlavne skrátime čas k diagnostike a k liečbe,“ doplnila Palušková.
Popri štandardoch je dopyt aj po skrínignu – od budúceho roka by sa mala spustiť pilotná fáza skríningu rakoviny pľúc kedy sa budú zbierať potrebné dáta. „Skríning rakoviny pľúc už má vytvorené tieto štandardy, jeho cieľom je zachytiť pacientov v prvom a v druhom štádiu ochorenia,“ vysvetlila doktorka Drugdová.
Doplnila tiež, že asi 70% ľudí s nádorom pľúc tvoria práve pacienti s CHOCHP. V Česku dokonca už prebieha projekt pilotného skríningu tohto ochorenia.
Okrem diagnostiky, manažmentu pacient a jeho ceste systémom sa v diskusii venovali aj liekom. Na jednej strane sa napríklad lekárne stretávajú s tým, že chodia pacienti ktorý sa liečia sami a odmietajú návštevu lekára.
Alebo naopak neužívajú svoje lieky tak, ako by mali.
„Stretávame sa s tým, že veľa pacientov hovorí, že poznajú správne užívanie, dávkovanie liekov ale keď ich vyzveme aby nám to ukázali zistíme, že to tak nie je,“ upozornila Miroslava Snopková zo Slovenskej komory lekárnikov. Tí by prijali, keby mali čas a priestor na lepšie vzdelávanie pacientov. Viac informácií sa dozviete v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
