Nechcela, aby kvôli nej prepadli demokratické hlasy, napokon to dopadlo úplne opačne. Lucia Ďuriš Nicholsonová totiž so svojou stranou kandidovala na kandidátke Demokratov, ktorí však vo voľbách nezískali ani tri percentá. Slovenská europoslankyňa cíti frustráciu a po skončení mandátu v politike skončí.
Čo sa dočítate v rozhovore s Luciou Ďuriš Nicholsonovou?
Ako hodnotíte výsledok volieb s prihliadnutím na to, že vládnuť bude Smer, Hlas a SNS?
Je to veľmi smutná skutočnosť, ktorá po tom všetkom, čo napáchal Smer, ale aj ľudia ako Andrej Danko, vzbudzuje vo mne pochybnosti o tom, aké Slovensko vlastne je. A či pravicové vlády, ktoré sa na chvíľu mihli na čele krajiny, neboli skôr len chybou v programe.
Snažíme sa prezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá patrí do západného sveta a zdieľa jeho hodnoty. No ukazuje sa, že toto môže byť iba zbožné želanie kôpky ľudí. Možnože väčšia časť krajine nechce patriť do tohto sveta. Možnože chce smerovať na Východ, ku krajinám, kde sa piliere právneho štátu a liberálnej demokracie otriasajú v základoch. Vo mne to vzbudilo veľmi veľa otázok, na ktoré momentálne ešte stále nemám odpovede.
Naša spoločnosť je dlhodobo rozdelená 50 na 50. Vždy je to o tom, ktorý blok strán viac zmobilizuje svojich voličov. Myslíte si teda, že vyhráva definitívne blok strán, ktorý chce ísť viac na Východ ako na Západ?
Áno. Hlavne, keď k tomu pripočítam prepadnuté hlasy Republiky, ktorá sa takmer dostala do parlamentu. Predtým sa mi zdalo veľmi málo pravdepodobné, že napriek tomu všetkému, čo Smer popáchal s krajinou počas svojich bývalých vlád, by dokázal vstať z popola. Ukazuje sa, že sme sa veľmi hlboko mýlili a väčšina ľudí na Slovensku chce takúto vládu. K tomu, že spoločnosť bola vždy rozpoltená – priepasť medzi tými dvoma pólmi sa veľmi prehĺbila. Mám pocit, že voľby nám ukázali, že Slovensko je krajina, v ktorej žijú dva svety, ktoré navzájom nemajú absolútne nič spoločné.
Čo očakávate od nasledujúcich štyroch rokov?
Prehlbujúci sa úpadok. Ten najviac charakterizuje to, čo nás bude sprevádzať. V úpadku sme už pomerne dlho, to je vidno v rebríčkoch, kde porovnávajú krajiny EÚ, OECD a podobne. Nachádzame sa v nich na úplnom konci. Obávam sa, že pri tejto vláde, ktorá nemá ambície reformovať to, čo na Slovensku potrebujeme, sa budeme rebríčkami prepadávať ešte nižšie.
Pointou je, že inflácia, energetická kríza a popandemická situácia sa dotkla celého sveta. Iné krajiny robia opatrenia, aby sa odrazili z dna a aby sa naštartovali reformy, ktoré sú dôležité pre udržateľnosť verejných financií a podobne. Budú nám unikať, priepasť medzi nimi a nami sa bude zväčšovať. To je to najbolestivejšie posolstvo, ktoré vzišlo z volieb. Ľudia si ešte poriadne neuvedomujú, že počas tejto vlády nám ujde strašne veľa vlakov. Neviem, či sa z toho krajina ešte niekedy dokáže spamätať.
Ste v europarlamente, vnímate to teda aj z pohľadu europoslankyne. Ako Európsky parlament prijal správu, že na Slovensku bude vládnuť takáto koalícia?
Veľmi bolestivo. Môžem hovoriť za moju politickú skupinu Obnovme Európu, ktorej som súčasťou. Na chodbe ma zastavovali kolegovia a pýtali sa, ako je to možné. Sú to ľudia, ktorí dlhodobo vnímajú zlo sprevádzané Robertom Ficom. Už pred voľbami som hovorila, že my si to možno celkom neuvedomujeme, ale Slovensko bolo v hľadáčiku Bruselu. Najmä preto, čo sa deje v našom geopolitickom priestore.
Orbán sa zmocnil Maďarska a ťahá ho v protismere tomu, čo je dnes dôležité pre demokratický svet. V Poľsku bola situácia nedávno tiež veľmi zlá. Práve preto boli pre Brusel voľby na Slovensku dôležité. Na voľbách však vnímam aj pozitívne veci. Napríklad to, že Progresívne Slovensko získalo toľko percent. To by pri takejto vyslovene liberálnej strane nebolo možné napríklad ani v Českej republike, ktorej spoločnosť nás v mnohých ohľadoch predbieha.
Napriek tomu je smutné, že sa nepodarilo zostaviť vládu, ktorú by viedlo PS, ale že to zostalo v rukách tých, na ktorých sa s obavami pozerajú z Európskej únie.
Vám sa spolu s Demokratmi nepodarilo dostať do parlamentu. Ako ste si v strane vyhodnotili výsledok vo voľbách?
Práve včera (utorok, pozn. red.) sme mali prvé predsedníctvo Jablka po voľbách. Z nášho pohľadu je to však komplikované hodnotiť, lebo my sme ako piati kandidáti hosťovali na kandidátke Demokratov. Na začiatku sme boli veľmi nespokojní so stratégiou kampane, no nemohli sme do toho nijako zasahovať. Navyše veľmi dlho sme ani neboli súčasťou tejto kampane. A preto som aj v rozhovore pre SME povedala, že sme ochotní sa z volieb stiahnuť. Aj na základe toho náš začali do kampane vťahovať.
Pred voľbami som znova nastolila otázku, či by sme nemali odstúpiť. Mali sme k tomu aj predsedníctvo a rozhodli sme sa zotrvať. A keďže sme sledovali ľudí ako Andrea Letanovská, Janka Žitňanská a pod., tak sme už aj z ľudského hľadiska nechceli spraviť takýto podraz.
My sme preto stáli pred dilemou. Buď sa vzdáme pred voľbami a budeme za zradcov, keďže by sme počúvali, že Demokrati kvôli nám neuspeli, alebo sme mohli neodstúpiť, čo sme aj urobili, a potom počúvať, že kvôli tomu prepadlo 2,9 percenta hlasov. Je preto komplikované to z našej strany hodnotiť, ale určite výsledok nepovažujeme za úspech. Toľko sebareflexie v sebe máme.
Vy osobne ste vo voľbách získali len 5-tisíc krúžkov, na Facebooku ste napísali, citujem: „Lenže ja som ako politička skončila. Treba mať sebareflexiu a vedieť odísť.“ Máme tomu rozumieť tak, že po skončení mandátu europoslankyne úplne skončíte v politike?
Áno, momentálne som v tejto pozícii. Vždy som chcela odísť tak, aby som nestratila zvyšky vnútornej integrity. Vo voľbách 2016 som mal 96-tisíc hlasov, v predchádzajúcich voľbách, keď SaS klesla, som mala 68-tisíc hlasov. Je preto dôležité aj pre mňa samu to vyhodnotiť tak, aby som nedopadla ako napríklad Mikuláš Dzurinda. Nechcela by som teda padnúť na úplne dno a je dobré si správne načasovať odchod.
Hovoríte, že momentálne ste tak nastavená. Eurovoľby budú približne o trištvrte roka, mohlo by vaše rozhodnutie ešte niečo zmeniť?
To je veľmi teoretická rovina a neviem vám teraz také niečo ani pomenovať. Mám nejaké ponuky od medzinárodných inštitúcií, kde som predtým bola prizývaná za Európsky parlament. Zvažujem teda rôzne možnosti.
Veľmi to súvisí aj s návratom na Slovensko. Či po skúsenosti, ktorú človek nadobudne na európskej úrovni, ja a moja rodina, ktorá teraz žije v Bruseli, by sa vedela vrátiť domov. Takže toto sú tiež veci, ktoré zvažujem pri svojom rozhodovaní a prečo sa viac nakláňam k zahraničiu ako k domácej scéne.
Po voľbách teda prišla veľká frustrácia a už je len teoretická šanca, že by ste sa niekedy uchádzali o volenú funkciu. No stranu Jablku ste zakladali s tým, že určite nebude len na jedno volebné obdobie. Čo bude teraz so stranou?
V Jablku nie som len ja a nezávisí to len od môjho rozhodnutia. Máme však ponuky na fúziu s určitými stranami, ale ešte to nechcem veľmi konkretizovať. Som si však stopercentne istá, že téma, ktorú prinieslo Jablko – štrukturálna reforma regiónov, je jediná odpoveď na väčšinu problémov, ktorými je dnes Slovensko zmietané. A aj vďaka tomu bude mať Jablko miesto na politickej scéne. Či už so mnou alebo bezo mňa.
Pozrite si, ako Lucia Ďuriš Nicholsonová v marci predstavovala vznik strany Jablko.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
