Voliči ukázali zaujímavé trendy. Progresívne Slovensko totiž nevolí len kaviareň a Smer množstvo hlasov načerpal v Bratislave. S politickým geografom Tiborom Madleňákom sme rozobrali volebné výsledky z pohľadu regiónov.
Čo sa dočítate v rozhovore
Smer dominoval vo väčšine okresov. Mňa však zaujalo jeho druhé miesto v Bratislave, ale aj v Košiciach. Prečo podľa vás takto zaujal pre neho nie vo veľmi prajnom prostredí?
Jednotlivé mestá, ako aj regióny, predstavujú isté sociokultúrne prostredia, ktoré sa vyznačujú viac či menej stabilnými vzorcami volebných preferencií. V prípade Bratislavy a Košíc ide o výraznú preferenciu pravicových a liberálnych strán. V minulosti sa to prejavovalo podporou pre strany ako SDKÚ či SaS, teraz to bola veľmi výrazná podpora strane PS a nadpriemerná podpora SaS. Volebné vzorce regiónov sú však komplexnejšie. Okrem dominantnej politickej orientácie zahŕňajú v rôznej miere aj voličov ostatných politických prúdov a strán, aj keď len na podpriemernej úrovni. Zisk Smeru v Bratislavskom kraji na úrovni viac ako 18 % bol však pomerne zaujímavý. Zároveň bol oveľa vyšší, než zisk Hlasu (10,4 %). Naznačuje to skutočnosť, že aj v Bratislave a jej zázemí existuje časť voličov, ktorých oslovili témy a štýl politiky, ktorú reprezentuje Robert Fico a jeho strana.
V okresoch, kde vyhral Smer sa v podstate všade doťahoval o hlasy s Hlasom. Z toho mi vychádza, že majú úplne rovnaké bašty. Je to tak?
Výška volebných ziskov týchto dvoch strán v okresoch veľmi výrazne koreluje, čo znamená, že majú veľmi podobný vzorec regionálneho rozmiestnenia voličov. V prípade Smeru leží hlavné ťažisko volebnej podpory v páse regiónov zahŕňajúcom Kysuce, Považie a Ponitrie na severozápadnom resp. západnom Slovensku. Ďalšie jadro podpory Smeru leží na krajnom východe (región Zemplín) a najmenšie na strednom Slovensku (okresy Brezno, Detva a Poltár). Je zaujímavé, že v prípade Hlasu sa najvýznamnejšie regionálne jadro sformovalo práve na strednom Slovensku, pričom zahŕňalo takmer celý Banskobystrický kraj. Druhé najvýznamnejšie jadro bolo na Zemplíne. Hlas tak dokázal uspieť viac v regiónoch, ktoré boli v minulosti typické ľavicovou politickou orientáciou, zatiaľ čo Smer naďalej jednoznačne dominoval v regiónoch, ktoré sa dajú považovať za tzv. dedičstvo po HZDS (Kysuce, Považie a Ponitrie).
Zaujímavosťou je, že Hlas vyhral v okrese Banská Bystrica, teda kde sa narodil Peter Pellegrini, ale v samotnom krajskom meste vyhralo PS. Nie je to z tohto pohľadu kuriózne?
Okres Banská Bystrica nepatril v minulosti k tradičným jadrám volebnej podpory Smeru. Podporu Hlasu v tomto regióne je možné vo veľkej miere pripísať tzv. efektu kandidáta, teda Petra Pellegriniho. Samotné mesto Banská Bystrica sa svojimi preferenciami podobá na ostatné podobne veľké krajské mestá na Slovensku. Vyznačuje sa teda mierne nadpriemernou podporou pravicových a liberálnych strán. Podobne ako v Trenčíne, Žiline a Prešove v ňom dokázala vyhrať strana PS a nadpriemerné zisky mala aj strana SaS. Hlasu sa nad PS podarilo tesne (o 241 hlasov) vyhrať v rámci okresu aj vďaka zvýšenej podpore vo vidieckych obciach v zázemí samotnej Banskej Bystrice.
PS valcovalo v Bratislave a zvíťazilo v jej okolí. Tesne získalo Skalicu a na východe Slovenska vyhralo v Košiciach. Z toho je jasné, že ide o čisto mestskú stranu. Keď sa pozriete hlbšie na dáta, ako to s nimi vyzeralo na vidieku?
Vo všeobecnosti je bežné, že liberálne strany oslovujú vo väčšej miere mestského voliča, pričom s veľkosťou mesta rastie aj táto preferencia. Zároveň by som nezjednodušoval, že PS volila len Bratislava a Košice, ako sa to snažia niektorí politickí aktéri a médiá prezentovať. Podiel Bratislavy a Košíc na volebnom zisku PS predstavuje približne jednu tretinu. Ďalšiu tretinu hlasov predstavujú voliči z ostatných väčších či menších miest naprieč Slovenskom. Zaujímavé je, že tretiu tretinu hlasov získalo PS vo vidieckych obciach. Aj keď môže ísť do značnej miery o obce v zázemí miest, a teda o suburbánny priestor, tvrdenie o čisto mestskej strane neplatí absolútne.
OĽaNO zaujalo hlavne víťazstvom v okrese Košice-okolie a v okrese Kežmarok. Práve v druhom spomenutom koalícia dosiahla takmer 27-percentú podporu, čo sa nedá asi odôvodniť len vysokou podporou v rómskych osadách. Čomu teda pripisujete taký výrazný volebný úspech?
V minulých voľbách dokázalo OĽaNO osloviť voličov naprieč Slovenskom, najvýraznejšie jadrá však malo v Bratislavskom a Trnavskom kraji, na Orave a v rámci východného Slovenska na Spiši, v Šariši a v Košiciach s okolím. V týchto voľbách došlo okrem celkového úbytku hlasov aj k výraznému presunu voličskej základne OĽaNO na východné Slovensko. Okrem regiónov ako Spiš, Šariš a Zemplín zaznamenalo nadpriemerné úspechy aj na Gemeri (v okrese Revúca viac ako 18 %, v okrese Rožňava takmer 15 %). Vo väčšine prípadov tak ide o regióny so socioekonomickými problémami. Okrem hlasov od rómskej menšiny v prospech štyroch kandidátov platformy Pačivale Roma, v nich mohla zohrať úlohu aj téma podpory sociálne slabších rodín, ktorú prezentoval Igor Matovič ako jeden z hlavných výsledkov vlády pod vedením OĽaNO.
Do ktorých strán sa rozliali voliči OĽANO z roku 2020?
Už som naznačoval, že OĽaNO stratilo v týchto voľbách volebné jadrá na západnom Slovensku a na Orave. V prípade západného Slovenska mohli bývalí voliči, sklamaní zo štýlu vládnutia pod taktovkou OĽaNO, uprednostniť iné pravicové strany. Niektorí sklamaní voliči OĽaNO mohli dokonca podporiť aj Hlas alebo Smer, ktorý dokázal vyhrať aj v samotnom meste Trnava. V prípade ďalšieho bývalého volebného jadra OĽaNO, teda Oravy, mohla časť voličov podporiť stranu KDH.
KDH extrémne veľa hlasov bralo na Orave. V týchto baštách bolo síce vždy silné, ale 20 až 30-percenté podiely je na 6-percentnú stranu výrazný úspech. Čomu to pripisujete?
Vzorec regionálneho rozmiestnenia voličov KDH je jeden z najstabilnejších. K tradičným a silným regiónom jeho volebnej podpory patria okrem Oravy aj Spiš a Šariš, teda pomerne konzervatívne prostredie na severnom Slovensku. O konzervatívneho voliča prebiehal v minulosti pomerne veľký zápas, pričom časť týchto voličov podporila vo voľbách 2020 napr. OĽaNO. Spomínaná strana pozície OĽaNO na Orave mohla byť spôsobená aj príklonom tejto časti konzervatívnych voličov naspäť ku KDH.
SaS je jasne mestská strana. Napriek tomu ju v Bratislave dokázali prevýšiť okrem PS aj Smer a Hlas. Nemal by to byť pre ňu výstražný prst, že v budúcich voľbách to už nebude musieť stačiť?
Tieto voľby okrem iného ukázali aj to, že na Slovensku existuje aj pomerne veľký priestor pre liberálnu stranu. PS dosiahlo 18 %, zatiaľ čo zisky SaS sa v minulosti pohybovali od 5 do 12 percent. Limitujúcim faktorom podpory liberálnych voličov vo vzťahu k SaS mohlo byť v minulosti, okrem iných skutočností, aj vystupovanie jej predsedu Richarda Sulíka. Jeho vyjadrenia a témy, ktoré prinášal, sa nemuseli vždy zhodovať s názormi a hodnotovým nastavením typického mestského liberálneho voliča. Ďalším faktorom obmedzenej podpory SaS mohlo byť aj to, že strana napriek dlhoročnej existencii zanedbávala budovanie straníckych štruktúr v regiónoch, čo sa veľmi výrazne prejavuje v jej ziskoch v komunálnych a regionálnych voľbách.
Republika sa prekvapivo do parlamentu nedostala. Kam zmizli jej voliči?
O bývalých voličov Mariána Kotlebu súperili, okrem jeho bývalých straníkov z Republiky, aj SNS a Smer, ktorý sa v poslednom volebnom období výrazne zradikalizoval. Tieto tri strany sa viac menej zhodovali v témach, postojoch a názoroch, ako aj spôsobe, ktorým ich prezentovali. Republike sa na rozdiel od ĽSNS nepodarilo vytvoriť ani výraznejšie regionálne jadrá volebnej podpory, najvyšší zisk, ktorý v nejakom okrese dosiahla, bolo 7,5 % v okrese Brezno.
ĽSNS aj Republika je mimo parlamentu. Je to koniec fašistických strán?
Tieto dve strany síce neuspeli, avšak v parlamente bude viacero kandidátov, ktorí boli s nimi v minulosti spojení. Okrem kandidátov, ktorí uspeli za SNS, majú k názorom a postojom ĽSNS a Republiky blízko aj mnohí poslanci Smeru-SSD.
Najväčším volebným fiaskom je výsledok hnutia Sme rodina, ktorú volili o niečo viac ako dve percentá voličov. Čo sa stalo s jeho elektorátom?
Pri Sme rodina bolo vždy veľmi náročné nájsť nejaký vzorec rozmiestnenia jeho volebnej podpory, ktorý by bolo možné nejak interpretovať. Strana nemala výraznejšie regionálne jadrá, skôr išlo o individuálnych voličov v rôznych typoch regiónov. Volebná podpora strany bola pravdepodobne výrazne naviazaná na osobu Borisa Kollára, ktorého v týchto voľbách poškodili viaceré kauzy z jeho osobného života.
Koaličné rokovania bežia naplno na všetkých frontoch. Na verejnosť prenikajú len malé detaily:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
