Týždeň do volieb. A stále netušíme, ako bude, ani len zhruba, vyzerať nový parlament. Takmer všetky strany sú totiž v ohrození a každý posun preferencií, hoci len o pár desatín percent, môže úplne zmeniť povolebnú matematiku.
O víťazstvo vo voľbách sa podľa všetkého pobije Smer s Progresívnym Slovenskom. Fico a spol. majú síce k triumfu bližšie, voličov k PS zase ešte môže hnať fakt, že nechcú, aby bývalý premiér dostal možnosť ako prvý zostavovať vládu.
Tretiemu Hlasu sa podľa posledných prieskumov podarilo zastabilizovať prepad, ale či sa mu podarí ešte nakopnúť rast, je nateraz otázne.
Po týchto troch stranách prichádza ozajstná lotéria. Ani jedna zo strán nemá totiž istý parlament.
„Všetci okrem prvých troch by mali byť v panike,“ uviedol šéf agentúry AKO Václav Hřích.
Kým pred pár mesiacmi sa o Republike hovorilo ako o strane, ktorá má nabehnuté na veľmi slušný výsledok, posledné prieskumy ukazujú trend poklesu. Agentúra AKO jej dokonca namerala preferencie len na úrovni piatich percent.
„Horšie sa im darí vysvetľovať to, čo sa udialo pred rokmi. Kandidatúru za SDKÚ alebo za koalíciu Most-Híd, strana Zelených, keďže sú to ideologicky opačné subjekty. A druhý problém môže byť ten, že si zrazu spomenuli na SNP, dokonca vstúpili do Zväzu protifašistických bojovníkov,“ myslí si Hřích.
Agentúry FOCUS a IPSOS im však dávajú voličskú podporu v okolí ôsmich percent.
„V našich dátach má Republika dlhodobo stabilnú podporu a nič nenaznačuje, že by naskočila na trend rastu alebo poklesu,“ poznamenal šéf agentúry IPSOS Jakub Hankovský.
Ak si zoberieme prekryv intervalov jednotlivých agentúr, strana Milana Uhríka sa pohybuje zhruba na 6,5-percentnej podpore.
Všetky tri agentúry však už zachytili reálny prepad hnutia Sme rodina. Dve ich dokonca vidia mimo parlamentu. Analytici sa zhodujú, že Borisa Kollára ťahajú nadol kauzy spojené s jeho súkromným životom.
„Postupný prepad kopíruje mediálny zásah jednotlivých káuz Borisa Kollára a zároveň stráca silnú pozíciu medzi voličkami. Všetky dáta to naznačujú,“ ozrejmil Hankovský.
„Musia venovať zvýšenú energiu kauzám a potom nezostáva toľko času na kampaňovanie. Na druhej strane, veľká časť strán z bývalej koalície má preferenčný problém, voliči teda akoby dávali väčšiu priazeň stranám, ktoré neboli súčasťou vlády,“ doplnil Hřích.
Preferencie hnutia sa momentálne pohybujú na úrovni 4,2 až 5,3 percenta. Dôležitejší je trend a ten už má dlhodobo klesajúcu trajektóriu.
Doposiaľ posledné prieskumy rozsvietili svetielko nádeje Demokratom. Tí sa dlhodobo nevedeli vyhrabať z troch percent, no teraz všetky spomínané agentúry ukázali ich rast.
„Môže to byť pre časť voličov signál, že sa voliči od nich neodvracajú aj napriek preferenciám pod päť percent,“ odôvodnil šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik.
Teraz budú pre stranu kľúčové posledné prieskumy verejnej mienky, ktoré vyjdú tesne pred voľbami. Ukáže to ich reálnu silu, od ktorej sa bude odrážať možná (de)mobilizácia voličov.
„Kľúčová bude schopnosť Demokratov konvertovať tohto voliča v poslednom týždni kampane,“ podotkol Hankovský.
Okrem spomínaných strán na hranici zvoliteľnosti lavíruje ešte OĽANO, SaS, KDH, ktoré skôr stagnujú, a SNS, pri ktorej dáta pozorujú rastový trend.
Od piatka 22. septembra odštartuje TV Markíza sériu predvolebných diskusií. Postupne v nich dostanú priestor zástupcovia všetkých kandidujúcich subjektov. V samotnú volebnú noc prinesieme mimoriadne volebné štúdio aj exkluzívny exitpoll.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
