Črtá sa prvé prekvapenie volieb? Jednej z odpisovaných strán začína blikať svetielko nádeje

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Črtá sa prvé prekvapenie volieb? Viaceré prieskumy totiž zhodne namerali zvýšené preferencie strane, ktorej už mnohí nedávali žiadnu nádej na parlament. Pre Demokratov budú teraz z hľadiska mobilizácie voličov kľúčové úplne posledné merania verejnej mienky pred volebným moratóriom.

Pri zakladaní strany vyhlasovali, že ide o premiérsku stranu, ktorá bude na slovenskej politickej scéne pôsobiť desiatky rokov. Viac ako pol roka po vzniku je však realita úplne iná. Demokrati sa totiž v prieskumoch dlhodobo pohybujú v okolí troch percent a mnohí ich už odpísali v boji o parlament.

Posledné prieskumy verejnej mienky od viacerých agentúr však teraz zachytili ich rast. Síce ide len o odchýlku v rámci štatistickej chyby, no dva týždne pred voľbami to môže naznačovať istý posun voličských nálad. Práve v tomto období nastáva veľká dynamika pri rozhodovaní voličov.

Prečítajte si tiež:

​Demokrati porástli

Ani podľa šéfa agentúry FOCUS nejde o bezvýznamný posun.

Môže to byť pre časť voličov signál, že sa voliči od nich neodvracajú aj napriek preferenciám pod päť percent,“ uviedol Martin Slosiarik.

Hegerovci v poslednom prieskume FOCUSU poskočili o viac ako o pol percenta. Rovnaký nárast zaznamenali aj v agentúre AKO, pričom najvýraznejší skok im namerala agentúra NMS. Demokrati sa tak držia v rozmedzí 3,5 až 3,8 percenta. 

„Môžu brať stranám, ktoré sú neúspešnejšie v kampani, a ešte uvidíme, čo s tým spraví OĽANO a tie ich incidenty, keďže Demokrati z veľkej miery vzišli z tohto hnutia,“ poznamenal šéf agentúry AKO Václav Hřích.

Demokratom podľa politológa môžu pomôcť aj zaváhania Progresívneho Slovenska, keďže časť ich voličov má druhú voľbu práve hegerovcov.

„Môže byť, že niektorí potenciálni voliči videli mediálne výkony predsedu Progresívneho Slovenska a ostali z nich sklamaní. Michal Šimečka sa totiž ukázal ako priemerný diskutér, vedľa Igora Matoviča bol dokonca o triedu slabší,“ povedal Radoslav Štefančík.

​Voliči chcú koaličného partnera pre PS

Odborníci hovoria, že môže zaberať ešte jeden efekt.

„Časť voličov sa môže pohnúť k voľbe Demokratov pravé preto, že budú taktizovať, pretože budú Demokratov považovať za prirodzených koaličných partnerov PS,“ myslí si Slosiarik.

A práve tento naratív výrazne komunikujú mnohé strany na hranici zvoliteľnosti vrátane Demokratov.  

Teraz budú pre Demokratov kľúčové posledné prieskumy verejnej mienky, ktoré vyjdú tesne pred voľbami. Ukáže to ich reálnu silu, od ktorej sa bude odrážať možná (de)mobilizácia voličov.

„Práve prichádza kľúčová časť kampane, kedy niektorí z tých silných môžu spraviť chyby a časť voličov sa potom môžu pozrieť na svoju druhú voľbu. A medzi nimi môžu byť aj Demokrati,“ podotkol Hřích.

„Ak sa zatiaľ nerozhodnutí voliči nakoniec rozhodnú voliť známe tváre, Demokratov to môže vystreliť do parlamentu,“ pridal sa Štefančík.

Prečítajte si tiež:

Historická skúsenosť stojí proti Demokratom

Na druhej strane, ak sa strana v dlhodobom horizonte pohybuje pod piatimi percentami, tak ich úspech vo voľbách je menej pravdepodobný. Ukazujú to dáta z troch predchádzajúcich volieb.

Pred voľbami v roku 2012 sa na hranici zvoliteľnosti pohybovalo päť strán. Štyri z nich sa do parlamentu nedostali. OĽANO, ktoré vzniklo len štyri mesiace pred voľbami, malo od začiatku rastúcu krivku, sa napokon zastavilo na 8,5 percente.

SMK a HZDS sa v sledovanom období ani raz v prieskumoch nedostali nad päť percent, čo sa potvrdilo aj vo voľbách.

O štyri roky neskôr sa v zóne ohrozenia pohybovalo sedem strán. Opäť strany, ktorým sa počas meraní ani raz nepodarilo dostať nad päť percent, sa do NR SR nedostali. Išlo o SMK a SDKÚ.

​Podarilo sa to len ĽSNS

Jediná strana, ktorá to v týchto voľbách dokázala, bola ĽSNS. Posledné prieskumy pred voľbami jej prisudzovali len dve percentá a ani trend nenasvedčoval tomu, že má výraznejšie porásť. Vo výsledku mala napokon až osempercentnú podporu.

Tu však treba pripomenúť, že platilo dvojtýždňové moratórium na zverejňovanie preferencií.

Ani pred tromi rokmi nebola situácia odlišná od tých predchádzajúcich volieb. Štyri mesiace pred voľbami sa až sedem strán potácalo v okolí piatich percent. Zo strán, ktorým ani raz agentúry neprisudzovali parlamentnú príslušnosť, napokon ani v realite nedokázali obsadiť poslanecké kreslá.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti